„Najväčší záujem zo strany bádateľov, ktorí prichádzajú do archívu, je momentálne o cirkevné matriky. Máme ich do roku 1895,“ povedala. Najstaršou matrikou v nitrianskom archíve je rímskokatolícka matrika z Komárna z roku 1626. Častým problémom bádateľov je, že neovládajú jazyk archívnych písomností, ktoré bývajú najmä v maďarčine, latinčine a nemčine. Ročne archív eviduje okolo tisíc bádateľských návštev. „Záujem narastá aj o dejiny obcí, chodia sem profesionálni historici aj amatéri, ktorí sa zaujímajú o históriu jednotlivých obcí,“ doplnila Drahošová. Na bádateľskú návštevu sa treba objednať aspoň tri dni vopred. Archív potom na konkrétny termín rezervuje čítačku s mikrofilmami, na ktorých sú kópie starých matrík. Za jeden zväzok matriky na mikrofilme sa platí 1,50 eura.
Archív v Ivanke pri Nitre je jedným z najväčších na Slovensku, má takmer osem kilometrov archívneho materiálu. „Keby sme postavili všetky škatule odtiaľto do Nitry, tak prídeme skoro až po hlavnú križovatku pri Tescu,“ prirovnala Drahošová. Množstvo písomností sa každým rokom rozrastá o ďalších 40 až 100 metrov. „Závisí to od toho, koľko organizácií zaniká a koľko archívnych dokumentov nám odovzdávajú štátne organizácie,“ hovorí Drahošová. Problém s nedostatkom priestorov však nitriansky archív na rozdiel od iných archívov nemá. Svoje dokumentácie mu odovzdávajú aj firmy. „Napríklad Lodenice Komárno bol obrovský podnik a prebrali sme všetky jeho písomnosti. Raz, keď sa bude písať o lodiarskom priemysle, tak tieto informácie nikde inde nenájdete, len u nás,“ podotkla Drahošová. Na archív sa už napríklad obrátil švédsky bádateľ, ktorý sa zaujíma o určité typy lodí, ktoré sa vyrábali v Komárne a ešte aj dnes brázdia veľké rieky v Rusku.
V nitrianskom archíve možno nájsť záznamy o predkoch slávnych osobností ako Audrey Hepburn, Móric Beňovský, Ľudovít Štúr, Janko Kráľ či Alexander Dubček. Rodostrom rodiny Alexandra Dubčeka siaha až do konca 17. storočia, jeho rodina má roľnícko-robotnícky pôvod. Archivári prišli napríklad aj na to, že v Nitre sa narodil slávny psychoanalytik Leopold Sonnenschein, ktorý si neskôr zmenil meno na Szondi. Psychoanalytik je objaviteľom tzv. analýzy osudu. Záznamy tu možno nájsť aj o narodení vynálezcu Sacherovej torty Eduarda Sachera, pôvodom zo Želiezoviec, alebo tiež vynálezcu elektromotora Štefana Aniána Jedlíka, podľa ktorého je pomenovaná aj ulica v Nitre. Štefan Jedlík sa narodil 13. januára 1800 v Zemnom v okrese Nové Zámky. Keď mal 17 rokov vstúpil do benediktínskej rehole, kde prijal meno Anián. Prednášal fyziku, prírodopis a agronómiu na gymnáziu v maďarskom Győri, neskôr na Kráľovskej akadémii v Bratislave a napokon na peštianskej univerzite. Dokázateľne už v rokoch 1827–1829, teda ako prvý na svete, skonštruoval model elektromotora, v ktorom pevnú aj otáčajúcu časť tvorili elektromagnety. V roku 1842 použil podobný motorček na pohon vozíka pohybujúceho sa na koľajniciach.
