Posledná večera je prvá drevorezba apoštolov v životnej veľkosti

VEĽKÝ LAPÁŠ. Unikátna drevorezba vzniká v rukách Petra Šranka (29) z Veľkého Lapáša. Vdychuje život do stromov a premieňa ich na podobizne Krista a jeho dvanástich apoštolov počas poslednej večere.

Všetci trinásti muži by mali byť hotoví do Zeleného štvrtka. Vtedy by mali postavičky stáť v parčíku pri miestnom kostole. Ostanú tam len na obdobie Veľkej noci, celú drevorezbu Posledná večera chce autor potom predať.

Prvé dielo svojho druhu

Na Slovensku nie je žiadne sochárske dielo, ktoré by znázorňovalo poslednú večeru Ježiša v životnej veľkosti. Existuje iba súbor trinástich sôch, ktorý vytvorili trinásti rôzni autori. Podľa Petra Šranka to ale na diele cítiť, nepôsobí ako jeden celok. Kým jeden z apoštolov stojí doslova ako socha s blahosklonným otvoreným gestom, ďalší učeníci kľačia alebo sa modlia.

Petrovi Šrankovi ide o zachytenie jedného momentu. „Je to situácia, keď všetci apoštolovia počúvajú Krista ako hovorí – hovorím vám, verte mi, ja som cesta, pravda, život,“ povedal umelec.

Ako rodina za stolom

Na rozdiel od najznámejšieho znázornenia poslednej večere, ktorou je nepochybne maľba Leonarda da Vinciho z 15. storočia, nebudú učeníci s Kristom sedieť za jedným dlhým stolom. Usadia sa za masívny drevený stôl s rozmermi zhruba 6 x 1,2 metra.

„Budú sedieť ako rodina za stolom, nie ako partizáni,“ vraví mladý a talentovaný rezbár. Stáť budú iba dve z topoľových sôch – Kristus a Judáš, ktorý Ježiša zradil. Tieto postavy dosiahnu na výšku 170 až 180 centimetrov.

Sochy Jána, Ježiša a Matúša sú už hotové.

FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK

Kto bude Judáš?

Pred tvorbou každej figúrky si Peter na internete vyhľadá o konkrétnom apoštolovi čo najviac informácií. Aj tak však môže vo svojej fantázií iba hádať, ako jednotliví dvanásti spoločníci Krista vyzerali. O Jánovi, ktorý Ježiša sprevádzal až do konca sa napríklad vie, že bol spomedzi učeníkov najmladší a nemal bradu. Bude sedieť po Kristovej pravici. Na opačnej strane bude Matúš, ktorý bol mýtnikom.

„Toho som spravil ako rázneho chlapa, jeho povolanie si to vyžadovalo. Momentálne robím Ondreja, ten bol rybárom, takže niečo príznačné naňho musím vymyslieť. O svätom Petrovi sa napríklad vie, že bol kučeravý, musí byť preto kučeravá hlava, kučeravá brada,“ vysvetľuje umelec. Kučery mu dajú riadne zabrať, znázorniť ich v dreve je oveľa náročnejšie ako vydlabanie rovných vlasov. „Pomaly si zvykám, veď skoro všetci mali nejakú bradu,“ pousmeje sa Peter Šrank. Dôležitejšie je podľa neho zachytiť práve na tvárach apoštolov moment, kedy všetci počúvajú, čo Kristus hovorí.

Ako posledného si Peter necháva sochu zradcu. „Keď išiel da Vinci maľovať Judáša, dlho hľadal tvár, ktorá by mu slúžila ako predloha. Nakoniec ju našiel v nejakom väznenom vrahovi. Každý má svojho Judáša, ja si tam tiež chcem niekoho znázorniť. Možno to bude ako s Monou Lisou, o ktorej sa hovorí, že to bol v skutočnosti chlap – môj Judáš možno bude v skutočnosti žena,“ naznačil tajomne autor.

Pes odhryzol apoštolovi prsty

Poslednú večeru autor plánuje stihnúť do Zeleného štvrtku. Plán mu trošku narušil hravý mladý psík, ktorý sa s chuťou pustil do prstov jedného z učeníkov. Umelec musí teraz ruku apoštola Jána opraviť.

Drevorezba pôjde počas Veľkej noci na miesto, kde autorovi myšlienka na unikátne dielo skrsla – ku kostolu vo Veľkom Lapáši, v ktorom Peter Šrank býva. „Zo dňa na deň som ostal sám, tak som hľadal zmysel ďalšieho života. Bol som u nás v kostole, kde je na stene nápis – ja som cesta, pravda, život – a pod ním je namaľovaná posledná večera,“ hovorí o momente, kedy sa rozhodol, že do dreva zveční poslednú večeru Krista pred ukrižovaním.

Drevorezba ostane v parčíku pri kostole zrejme len počas Veľkej noci. Peter Šrank ju chce ako celok predať, uvažuje aj nad zahraničnými kupcami.

Peter Šrank

Tomáš Holúbek