Pietna spomienka pri príležitosti Medzinárodného pamätného dňa holokaustu sa uskutočnila v provizórnych priestoroch zatiaľ nedokončeného Múzea holokaustu za účasti zhruba 60 ľudí. Múzeum je umiestnené v areáli bývalého pracovného a koncentračného tábora. Tábor slúžil najskôr ako tranzitné stredisko a pracovný tábor pre slovenských Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal aj koncentračným táborom, ktorý viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmana. V tábore dochádzalo k vraždám, mučeniu a znásilňovaniu väzňov. Dodnes žijú pamätníci, ktorí ako obete v detskom veku prešli táborom.
Myšlienka vyhlásiť objekty piatich barakov pracovného a koncentračného tábora v Seredi za národnú kultúrnu pamiatku a vybudovať v nich Múzeum holokaustu sa zrodila pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia. Túto myšlienku v máji 2009 oficiálne schválilo Ministerstvo kultúry SR, ktorého rozhodnutím bol bývalý pracovný tábor v Seredi vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Otvorenie múzea bolo naplánované na rok 2012. Bývalé vedenie ministerstva kultúry však projekt pozastavilo. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer zdôvodnil zastavenie projektu finančnou krízou. Rezort pod vedením Mareka Maďariča projekt podporuje a označuje ho za jednu zo svojich priorít. Projekt má na starosti Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. Podľa jeho riaditeľa Pavla Mešťana by malo byť súčasťou múzea aj vzdelávacie centrum medzinárodného charakteru. "V tomto areáli vznikne veľmi dôstojné miesto na uctenie si pamiatky viac ako 70.000 slovenských Židov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní a zavraždení. Bude to memento pre budúce generácie, aby sa už nič podobné nestalo, aby sa nič podobné nemohlo opakovať," povedal Mešťan.
