Nadácia zabezpečí americkým firmám najlepších univerzitných absolventov. Podniky ich nemajú dôvod nevziať na stáž, mladí ľudia ich celý rok nič nestoja.
NITRA, YORK. Stáž v zabehnutých a úspešných amerických firmách ponúka absolventom slovenských univerzít nadácia Slovak-American Foundation (SAF). Dvakrát do roka vyberajú po štyroch až ôsmich absolventov, ktorí ešte nie sú vonku zo školy dlhšie ako rok. Zaplatia im štipendium vo výške od 25-tisíc do 30-tisíc amerických dolárov v závislosti od toho, v ktorej časti USA absolvent pracuje. Ľudia v New Yorku dostanú viac ako niekto, kto pracuje v malom provinčnom mestečku. Nadácia tiež zabezpečí, že sa stážisti dostanú do firiem podľa svojho výberu.
Takáto lákavá ponuka napriek tomu Slovákov zatiaľ veľmi neoslovuje. Problémom je, že univerzitní absolventi sa obávajú, že budú musieť platiť zo svojho vrecka napríklad sprostredkovanie stáže. O výhodách štipendia vie len hŕstka ľudí, aj tí sa zväčša o možnosti získať zadarmo prax v amerických firmách dozvedia prostredníctvom ľudí, ktorí cez nadáciu už v USA pracovali alebo študovali. Ponuka pracovných stáží zväčša splynie v množstve populárnych 'work and travel' programov, ktoré sú ale o niečom úplne inom.
Šanca nie je minimálna
Jedným z nadaných Slovákov, ktorí momentálne cez Slovak-American Foundation pracujú 'za veľkou mlákou', je Ivan Szilva (24) z Levíc. Na Slovensku vyštudoval odbor hydraulické a pneumatické stroje a zariadenia na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
O možnosti získať finančné krytie na stáž v USA sa dozvedel úplnou náhodou. Našiel link na stránke, na ktorej riešil program Erasmus.
„Nevedel som, čo budem robiť po škole, tak som si povedal, že skúsim. Hovoril som si, že ročná relevantná práca v odbore a v Amerike by hneď po škole nemusela byť zlá,“ opisuje svoje pohnútky Ivan. Čakal, že o stáž bude mať záujem enormné množstvo ľudí a nedával si veľké šance. Na každé kolo, ktoré nadácia robí dvakrát do roka, príde zhruba päťdesiat prihlášok. Z nich vyberú štyroch až ôsmich študentov, takže šanca dostať sa na lukratívny program nie je až tak nízka.
Ivan Szilva z Levíc pracuje v americkom štáte Pennsylvánia na projektovaní turbín.
FOTO - archív Ivana Szilvu
Americké firmy berú Slovákov všetkými desiatimi
Výhodou stáže cez Slovak-American Foundation je, že nie je obmedzená žiadnym odborom. V Ivanovom ročníku sú štyria Slováci, on sám pracuje vo firme Voith Siemens, ktorá projektuje vodné turbíny a generátory.
„Braňo Škúci pracuje v oblasti zlepšovania procesov pre leteckú spoločnosť American Airlines v Dallase a Lucia Janečková pracuje v San Franciscu, vo firme, ktorá sa zaoberá počítačovou bezpečnosťou. Ja pracujem ako CAD inžinier v malom meste York v Pennsylvánii,“ poukazuje Ivan Szilva na rozmanitosť absolventov, ktorých nadácia podporila.
Každá z firiem siahne po ponúknutom absolventovi všetkými desiatimi – dostane totiž hotového človeka, ktorý patril k špičke vo svojom univerzitnom odbore. Firmám sa ľudia vybratí nadáciou oplatia aj preto, že na nich počas roka stáže nemajú žiadne náklady, všetko hradí nadácia.
Stážisti musia mať za sebou aj prax v reálnych firmách, nesmú však mať po škole viac ako rok. Ivan ale naznačuje, že táto podmienka by nemala nikoho odradiť: neočakáva sa, že stážista má mať odpracovaný celý rok, úplne postačia aj odporúčania z brigád či iných stáží. Ivan predložil nadácii 'len' doporučenie z podniku, kde pracoval počas prázdnin.
Štipendisti Slovak-American Foundation Ivan Szilva a Braňo Škúci (vpravo). Popri práci pre americké firmy im ostal čas aj na cestovanie.
Stážista môže ovplyvniť výber firmy
Aby sa k k štipendiu absolventi slovenských univerzít dostali, potrebujú potvrdenie z firmy, kde robili a odporúčanie od profesora alebo docenta zo svojej alma mater.
Dostať sa do programu vyžaduje, aby absolventi prešli pohovorom a predložili zopár podkladov, vrátane motivačného listu.
Ak majú šťastie a vyberú ich, ďalšie starosti zo svojich pliec prenesú na svojho 'mentora', ktorý za nich vybaví poistenie, letenku, víza a zoženie aj vhodnú firmu. Do výberu spoločnosti môže hovoriť aj stážista, dokonca sa očakáva, že navrhne zopár firiem, v ktorých by rád pracoval pol roka prípadne rok – v závislosti od dĺžky štipendijného programu.
Okrem Slovenska fungujú podobné nadácie aj v Maďarsku a pobaltských krajinách. „Americká vláda si takto vytvára sympatizantov v našich krajinách a následne je ochotná investovať do ich podnikateľských plánov,“ mieni Ivan Szilva.
Dva roky na Slovensku - povinne
Americké firmy poskytujú už stážistom rôzne výhody, o ktorých sa väčšine zamestnancov na Slovensku môže len snívať. Braňo má napríklad rôzne firemné benefity v podobe leteniek, Ivanovi zase firma zabezpečila auto a byt na celú dobu jeho pobytu.
Všetko to má len drobný háčik. Stážista sa musí zaviazať, že po skončení štipendia ostane dva roky pracovať vo svojej domovskej krajine. Ak by túto zásadnú podmienku nesplnil, štipendium sa stane podlžnosťou absolventa voči americkej vláde a peniaze za svoju prax v USA musí vrátiť.
Ivana nedesí predstava, že po skončení práce pre americkú firmu bude musieť dva roky prežívať slovenskú realitu. „USA nie sú krajinou, v ktorej by som si vedel predstaviť život. Myslím, že nájsť adekvátnu prácu u nás by nemal byť problém. Rád by som ostal na Slovensku, pretože ma mrzí odliv mozgov, ktorý je stále viac a viac badateľný. Možno som však ešte príliš naivný a prvé mesiace doma v práci ma prebudia, uvidím...“
