Život dolnozemských rodákov okom objektívu

Fotografie približujú pohľad na tradičnú architektúru, remeslá, zber úrody, zabíjačku, poľovačku či svadbu.

Fotografie približujú pohľad na tradičnú architektúru, remeslá, zber úrody, zabíjačku, poľovačku či svadbu.

NITRA. Takmer päťdesiat farebných fotografií dokumentuje pestrý život našich rodákov na Dolnej zemi. Výstava s názvom Kultúra dolnozemských Slovákov je inštalovaná na 1. poschodí Galérie Mlyny, kde potrvá do 10. februára. Po Nitre sa presunie do Slovenského národného múzea v Martine.

Život spätý s prírodou

Cez snímky možno okom objektívu nazrieť do dvorov, statkov i príbytkov krajanov. Návštevník sa zoznámi s ich tradičnou architektúrou, charakteristickou pre domy a ich interiéry. V mnohých prípadoch je ich súčasťou starodávna pec. Nechýbajú tu zábery zo zberu úrody, zabíjačky, poľovačky, domácej práce žien, roboty remeselníkov ale aj z chvíľ oddychu. Zaujímavé snímky ponúkajú aj pohľady na tradičnú gastronómiu, svadbu či pálenie domácej pálenky. Neľahký ale krásny, s prírodou spätý život, sa podpísal aj na tvárach týchto ľudí, čo dokumentuje niekoľko portrétov.

Urobili tisícky fotiek

Výstavu tvoria fotografie, ktoré vznikli v rokoch 1995-2012 v slovenských minoritných spoločenstvách v obciach Maďarska, Rumunska a Srbska. Snímky v rámci terénneho výskumu robili vedecko-pedagogickí pracovníci Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre.

Jedným zo spoluautorov výstavy je Boris Michalík, odborný asistent na spomínanej katedre. „Fotografií sme urobili niekoľko tisíc, na výstave v Mlynoch je výber, tvoriaci mozaiku spôsobu života v týchto enklávach,“ hovorí Boris Michalík.

„Snímky približujú hlavne typickú dolnozemskú architektúru, poľnohospodárstvo ako hlavné zamestnanie a tradičné remeslá, ktoré tu prežívajú, napríklad krajčír, obuvník či metlár. Sú tu aj zábery z tradičných trhov, ktoré sú v tamojších dedinách ešte stále živé, na Slovensku to už v obciach ani v mestách nemožno vidieť. Tradičné trhy sú u dolnozemských Slovákov jedným z mála miest, kde domáci obyvatelia môžu ponúkať aj zohnať všetky praktické výrobky do domácnosti.“

Vydávajú monografie

Terénny výskum katedry manažmentu kultúry a turizmu UKF u dolnozemských krajanov je v poradí šiestym, realizuje ich partia výskumníkov pod vedením profesora Jaroslava Čukana.

„Zhruba každého poldruha roka vycestujeme tak 3 – 4-krát do niektorej z dolnozemských obcí, kde pobudneme 7 - 10 dní. Každý z nás spracúva rôzne témy, napríklad architektúru, zamestnania, spolkovú činnosť a podobne. Informácie spolu s archívnymi aj aktuálnymi fotografiami potom zostavujeme do monografií, prípadne výsledky výskumov uverejňujeme v odborných periodikách,“ pokračuje Boris Michalík.

„Zatiaľ nám vyšlo 6 monografií – od roku 1995 bola prvou kniha o srbskej obci Erdevik. Po menšej prestávke vyšla v roku 2006 druhá monografia o rumunských dedinách Varzaľ a Borumlak. O dva roky neskôr sme vydali knihu o rumunskom Butíne, v rokoch 2010 a 2011 o srbských obciach Pivnica a Boľovce.“

Odchádzajú do Silbaša

Najnovšia publikácia bude o Silbaši, vyjde v apríli tohto roka. Tím z UKF do tejto srbskej obce odchádza 4. februára na 10 dní, koncom apríla sa tam vráti opäť, aby zosumarizoval výsledky výskumu. Knihu vydajú v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, v Silbaši ju budú prezentovať v máji pri príležitosti jubilea obce.

„Naše publikácie majú u dolnozemských Slovákov veľký úspech. Zachytávajú ich tradičný spôsob života pre ďalšie generácie, sú prínosom nielen z odborného hľadiska ale aj z dôvodu posilnenia národnej identity našich krajanov. Kupujú si ich nielen pre seba, ale mnohokrát aj pre svojich blízkych, roztratených po celom svete,“ dodal Boris Michalík.