Charakteristickým znakom Sylviinej tvorby je sýta farebnosť. Úplne najradšej má červenooranžovú farbu, ohnivú, plnú života.
NITRA. Šperk sprevádza človeka už od jeho počiatkov, je neoddeliteľnou súčasťou jeho sebavyjadrenia, temperamentu a citu pre krásu.
Pre Nitrianku Sylviu Krajčírovú je bez zveličovania tvorba šperkov tou najväčšou záľubou a vrchovatým naplnením jej umeleckých ambícií. Šperkárstvu zasvätila takmer 15 rokov života – o tom, že ju stále baví, svedčia nielen vlastné ozdoby, ktoré aj sama nosí, ale i popálené a porezané prsty. Aj to k tejto jemnej ručnej práci patrí - Sylvia totiž vyrába originálne a netradičné šperky najmä z kovu a skla.
Nikdy sa neopakuje
„Navrhovaniu a výrobe vlastných šperkov sa venujem nepretržite od skončenia výtvarného odboru na UKF. Popri tom som niekoľko rokov prednášala umelecké predmety na fakulte záhradného a krajinného inžinierstva SPU,“ prezradila Sylvia na otvorení svojej prvej samostatnej výstavy. V sále Krajského osvetového strediska v Nitre predstavuje prierez svojej doterajšej tvorby - výstava je malým darčekom k jej okrúhlemu jubileu, ktoré nedávno oslávila. Návštevník tu môže obdivovať náušnice, prívesky, brošne, náhrdelníky i náramky - samostatne alebo vo väčších sadách, netradičné dekoratívne predmety i objekty dennej potreby ako napríklad hodiny či lampy.
„Neskôr som sa začala šperkárstvu venovať naplno a komerčne. Moje výrobky sa predávajú v dvoch tunajších známych umeleckých obchodoch a v niekoľkých ďalších mimo Nitry. Niekto si priamo kúpi to, čo mu v predaji padne do oka, no mám aj zákazníkov, pre ktorých vyrábam na objednávku. Povedia mi svoju predstavu, ktorú ja potom umelecky dotvorím,“ hovorí Sylvia.
„Väčšinou ide o nejaké extravagantné kúsky alebo šperky na konkrétnu akciu. Kvôli interiérovým doplnkom ako sú napríklad špeciálne sklené výplne atypických rozmerov ma vyhľadávajú aj nároční zákazníci, ktorým záleží na originalite.“
Šváby, lienky, motýle
Sylviine šperky sú najmä z kovu a z farebného skla, z ktorého si vyrezáva potrebné rozmery a tvary. Jej boľavé prsty a zničené nechty nemajú šancu na dôkladnú manikúru.
„Keď sa porežem, do rany sa mi dostane kyselina, potom sa popálim a zahnisá mi to, to je takmer na dennom poriadku, ale na to si človek zvykne,“ vraví. „Keď sa mi niečo nedarí, donekonečna to mením a opravujem. Môj výrobok z rúk nevypustím, pokiaľ nie je taký, aký ho chcem mať. Za nepatrným šperkom, ktorý vyzerá naoko jednoducho, sú niekedy hodiny práce, kým sa mi ho podarí urobiť dokonale. Musí byť perfektný a hlavne nositeľný. Keď nie som s niektorým kúskom ani na konci úplne spokojná, rozoberiem ho a pretvorím na celkom novú ozdobu, prípadne ich viaceré spojím do jedného masívnejšieho šperku.“
Ak jej to technológia výroby dovolí, často používa aj rôzne iné netradičné materiály a prvky. „Všade zhľadúvam kamene, črepy, úlomky keramiky a medené predmety, komponenty rôznych prístrojov, retiazky aj starožitnosti. Robila som napríklad šperk, do ktorého som zakomponovala medenú súčiastku, používanú pri inštalácii bleskozvodov. Vznikol z toho celkom zaujímavý, aj keď dosť ťažko nositeľný náhrdelník. Nazvala som ho Orant. Je vystavený, no nepredajný. V prípade potreby sa ale dá znovu rozobrať a svorka použiť,“ smeje sa šperkárka.
Z radu bizarnejších šperkov nedávno dokončila kolekciu ozdôb, inšpirovanú hmyzom. „Ide o ťažko identifikovateľné stvorenia. Sú tam rôzne čudesné chrobáky – možnože šváby, húsenice, sem-tam nejaká lienka. Brošne v tvare motýľov, jemných, akoby sa chystali vzlietnuť, prapodivné ryby i bájne vtáky.”
Charakteristickým znakom Sylviinej tvorby je sýta farebnosť. Rada používa pestré, jasné farby a živé, dynamické línie, inokedy pastelové tóny použitého opálového skla evokujú pokoj „plynúcej rieky”. Ako vraví, má ale pocit, že slovenské ženy ako keby sa báli odviazať a oživiť farbami. „Úplne najradšej mám červenooranžovú farbu, ohnivú, plnú života, v kombinácii s inými sýtymi farbami – žltou či tyrkysovou. Ženu by malo byť vidieť, a to nielen ak ide o slávnostnú príležitosť. “
Srdce nemusí byť gýčové
Vo svojej tvorbe sa Sylvia postupne prepracovala od väčších dekoratívnych predmetov, cez menšie až k šperkom. Práve pri nich naplno zúročuje rokmi nadobudnutú precíznosť, zručnosť a zmysel pre detail. V jej práci sa, prirodzene, odrážajú jej momentálne nálady a pocity, no zároveň musí brať do úvahy aj naturel budúceho majiteľa či vhodný spôsob nosenia alebo upínania šperku.
„Dbám pri tom aj na to, aby som v snahe byť komerčná neskĺzla do šedého priemeru, lebo viem, že moje veci nosia najmä odvážni a extravagantní ľudia. S tým súvisí aj môj cieľ do budúcnosti – robiť hlavne väčšie, nezvyčajné šperky a vybrať sa s nimi trochu viac do sveta,“ vraví umelkyňa.
Sylvia sa zameriava predovšetkým na ženy, ale vyrobila aj zopár mužských šperkov. „Slovenskí chlapi sú v tomto smere ešte konzervatívni, ale aj tak sa domnievam sa, že muž by nemal byť ovešaný šperkami. Nech sa radšej prezentuje ako potenciálny darca šperkov pre svoju partnerku.“
K blížiacemu sa Valentínovi – mimochodom, tak sa volá aj Sylviin starší syn, ktorý jej s kapelou hral na vernisáži – vyrobila kolekciu šperkov so srdcom. „Aj tento motív sa dá urobiť netradične, nie ako gýč. Srdce môže byť polámané, rozdelené, vytvorené z viacerých kúskov, čierne i celé z chladného kovu. Týmto spôsobom môže vyjadrovať rôznu symboliku. Existuje mnoho druhov lásky, nie každý ju vyjadruje rovnako,“ dodala Sylvia.
Sylvia Krajčírová svoje šperky aj veľmi rada nosí.
Nitrianska šperkárka víta návštevníkov svojej výstavy v KOS.
Netradičný kúsok vytvorený aj zo súčiastky z bleskozvodu.
Vitrážové hodiny.
Náhrdelníky inšpirované hmyzom.
Striebristý kov krásne kontrastuje so sýtymi farbami.
Jeden z nemnohých náramkov.
Krásna vitrážová nástenná lampa.
Vitrážový lampášik.
Šperky a rámik na fotografiu.
Na vernisáži umelkyni zahrala kapela jej syna Valentína (vľavo). FOTKY: (ČE)
