Okrem modelov dinosaurov môžete na výstave vidieť aj slovenský unikát – odliatok s odtlačkami troch dinosaurích stôp, ktoré sa našli v roku 1975 v Tatrách.
NITRA. Turné výstavy Svet dinosaurov má po niekoľkých slovenských mestách zastávku aj v Nitre. Obrovský dinosaurus na podstavci v centre mesta láka na výlet do minulosti – v Galérii Mlyny ožíva svet spred miliónov rokov.
Návštevníci tu môžu od 7. do 25. februára obdivovať 30 exponátov prehistorických zvierat - niektoré z nich vydávajú zvuky, dýchajú, hýbu hlavou, chvostom, otvárajú tlamu i oči. Súčasťou výstavy sú aj unikátne paleontologické nálezy z územia Slovenska.
Prišli na troch kamiónoch
„Výstavná šnúra s jaštermi odštartovala ešte minulý rok v Spišskej Novej Vsi. Výstava je vlastníctvom českej firmy, ktorá prevádzkuje dinoparky v Česku aj na Slovensku. Turné vyvrcholí v júni otvorením dinoparku v Košiciach,“ hovorí Dezider Mészáros, manažér Mlynov.
„Medzi vystavenými exponátmi možno vidieť rôzne druhy dinosaurov z viacerých období, napríklad deinonychusa, liopleurodona, polacanthusa, dilophosaurusa, protoceratopsa a ďalšie. Veľkosťou sa pohybujú od menších s rozmermi zhruba od pol metra do 3-4 metrov na výšku a 11 metrov na dĺžku.“
Exponáty sú vyrobené v celku, neskladajú sa. Do Nitry ich doviezli v troch kamiónoch, tie najťažšie, vážiace vyše tisícky kilogramov, vykladali žeriavom.
„Potom už prišla na rad ľudská práca – modely sme v interiéri obchodného centra inštalovali približne 14 hodín. Drvená kôra a umelé rastliny imitujú prírodu okolo exponátov. Aby bola výstava zaujímavá a nielen statická, niektoré jaštery sú súčasťou rôznych scenérií – lovia, chránia hniezdo s vajíčkami, hodujú na ulovenej zveri a podobne,“ doplnil Mészáros.
Z gumy aj epoxidu
Väčšinu exponátov vyrobili v Česku, ďalšie v špecializovaných firmách v iných krajinách. Sú z materiálov, aké používajú aj kulisári – z epoxidu, kašírovaného polystyrénu, pohyblivé časti zvierat z gumy. Modely sú väčšinou duté s vnútorným skeletom zo železa alebo dreva.
„Pohybujúce sa dinosaury majú v sebe zabudované senzory, reagujúce na pohyb okolo nich – na podobnom princípe fungujú aj modely, ktoré dýchajú. Exponáty, vydávajúce zvuky, obsahujú reproduktory. Zvuky nahrali v štúdiu, sú podobné, aké diváci poznajú z filmov s dinosaurami,“ prezradil Mészáros.
Mastodon zo Slepčian
Dinosaury sú rozmiestnené na troch podlažiach, na druhom sú okrem nich aj vzácne paleontologické nálezy z nášho územia. Vo vitríne je odliatok s odtlačkami troch dinosaurích stôp, ktoré sa našli v roku 1975 v Tichej doline v Tatrách. „Zapožičali sme si ho zo Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave. Stopy pochádzajú z obdobia triasu – spred 200 miliónov rokov a sú jedinými nálezmi svojho druhu na území Slovenska,“ hovorí manažér Mlynov Ľuboš Trubíni.
„Pozoruhodný exponát dopĺňa čeľusť mastodona príbuzného mamutovi, ktorý pochádza z mladších dôb ako dinosaury. Čeľusť sa našla v lokalite Slepčian pri Zlatých Moravciach, zapožičalo nám ju tamojšie Mestské múzeum. Takisto máme odtiaľ čeľusť pranosorožca, ktorú tu tiež vystavujeme.“
Obrovský dinosaurus v centre láka ná unikátnu výstavu.
Liopleurodon s dĺžkou 11 metrov bol jedným z najväčších predátorov morí. Jeho zuby mohli mať vraj až 30 cm.
Deinonychus - „strašný pazúr" pri požieraní koristi. Mohutné pazúry na jeho zadných nohách boli hrozivou zbraňou - zabíjal nimi svojich protivníkov. Bol vraj veľmi inteligentný - možné je, že nebyť vyhynutia dinosaurov, vládol by dnes na Zemi on.
Segnosaurus - „pomalý jašter" chráni svoje hniezdo s vajcami pred útočníkmi.
Chasmosaurus je jedným z mála jašterov, u ktorých sa dochoval odtlačok kože s mnohými drobnými hrbolčekmi.
Deinonychus.
Polacanthus - „mnohohrbý jašter". Silný pancier z kostených dosiek a bodcov z neho robil takmer nedobytnú pevnosť.
Mladý deinonychus odchytený v klietke.
Chasmosaury.
„Fotosaurus" - vo veľkej dinosaurej papuli sa môžu návštevníci fotiť.
Polacanthus.
Vpravo malý, asi 1,8 m dlhý protoceratops patril k najbežnejším zvieratám druhohôr. Vyslúžil si prezývku ovca doby kriedovej. Vľavo 5-metrový dilophosaurus - „jašter s dvoma hrebeňmi" - bol vraj bojazlivým mršinožrútom, napriek tomu v Jurskom parku I „hral" nebezpečného zabijaka.
Informácie o dinosaurích stopách nájdených v Tatrách.
Na odliatku vidieť tri stopy dinosaurích nôh, v pozadí čeľuste mastodona a pranosorožca. FOTKY: (ČE)
Stopy patria trom jašterom
Podľa priložených informácií stopy v Tatrách zanechali rôzne druhy dinosaurov pohybujúce sa na dvoch nohách. Odborníci ich pôvodne nazvali coelurosaurichnus tatricus, neskôr nález zrevidovali a každú zo stôp priradili inému jašterovi.
Veľká stopa pravdepodobne pochádza od tvora rodu dilophosaurus, dlhého asi 6 metrov – jeho trojrozmerná rekonštrukcia je v Geologickom múzeu vo Varšave. Stredne veľkú stopu zanechal živočích veľmi podobný dinosaurovi rodu liliensternus – 3D model tohto 4 metre dlhého dinosaura vystavujú v expozícii Príbeh života na Zemi v SNM - Prírodovednom múzeu v Bratislave.
Najmenší odtlačok pochádza zrejme od menšieho vtákopanvého dinosaura. (ČE)
