Štatistiky uvádzajú, že až 49 percent všetkých obetí končí vo vyspelých krajinách, najmä vo Veľkej Británii.
SLÁDKOVIČOVO. Obchodovannie s ľuďmi je tretí najlepší biznis na svete po drogách a zbraniach. Jeho ročný príjem je okolo troch biliónov dolárov. Obeťami sú vo väčšine prípadov Rómovia. Odborníci argumentujú, že im legislatíva zväzuje ruky a bez kvalifikovaných štatistických informácií o rómskej komunite nie je možné ju chrániť.
Po štvrtkovej konferencii zameranej na túto problematiku prijali komuniké, na základe ktorého budú iniciovať prehodnotenie smernice, na ktorej je postavený antidiskriminačný zákon.
Krajina pôvodu
Obchodovanie s ľuďmi sa delí na tri formy: obchodovanie na sexuálne účely, pre účely nútenej práce a obchodovania s ľudskými orgánmi. Na Slovensku sú podľa vedúceho katedry Trestného práva Fakulty práva Janka Jesenského v Sládkovičove Vladimíra Čečota zachytené len prvé dve formy vrátane obchodovania s deťmi. Slovenská republika už nie je podľa jeho slov zaraďovaná z hľadiska obchodovania s ľuďmi len medzi krajiny tranzitu, stala sa tiež krajinou pôvodu.
„Túto trestnú činnosť je veľmi ťažké objasňovať, obchodníci sú sofistikovaní, verbujú ľudí na prácu cez internet, cez rôzne pracovné agentúry na to, aby ich dostali do zahraničia, kde ich jednoducho predajú. Sľúbia im, že budú mať zaplatené, ale po príchode do cudziny im odoberú pas a musia pracovať iba za jedlo a ubytovanie, stávajú sa z nich otroci,“ povedal Čečot.
Štatistiky uvádzajú, že až 49 percent všetkých obetí končí vo vyspelých krajinách. Slováci sú obchodovaní najmä do Česka, Dánska, Francúzska, Holandska, Rakúska, Slovinska, Španielska, Talianska a Veľkej Británie. Až v 60 percentách ide o Rómov. Na otázku, prečo je práve táto komunita najohrozenejšia, nemajú odborníci jednoznačnú odpoveď. Antidiskriminačný zákon im totiž nedovoľuje štatisticky skúmať Rómov.
„Neviem, ako máme hľadať nejaké cesty k zníženiu kriminality práve v rómskych komunitách, keď o nich nič nevieme, ani vek, ani vzdelanie, nevieme urobiť typológiu obetí, páchateľov alebo sociálneho prostredia. Ak by sme toto vedeli, veľmi cielene by sme dokázali zamerať prevenciu na konkrétnu ohrozenú skupinu,“ povedal Čečot na konferencii v Sládkovičove. Tá niesla názov jeho knihy, ktorú tam zároveň pokrstil: Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia. Avizoval, že o rok, presne na Valentína, predstaví v rámci druhej konferencie knihu pod názvom Obchodovanie s ľuďmi pre účely nútenej práce.
Obete prechádzajú traumou
Podľa štatistík sa ročne zob-choduje milión 225-tisíc ľudí. Od roku 2008 do 2012 bolo na Slovensku identifikovaných 121 obetí v oblasti obchodovania s ľuďmi, prevažovali ženy. Najmladšou obeťou bolo 4-ročné dieťa a najstaršou 51-ročný muž.
„Na fakulte sme založili inštitút kriminologických štúdií, kde budeme robiť regio-nálnu kriminalitu. Keď nás napríklad mesto Galanta alebo Trnavský samosprávny kraj požiada o rozpracovanie štúdie, sme ju schopní za mesiac urobiť aj s mapami, aj s kompletnou prognózou. Všetkým mestám dáme o tejto možnosti vedieť prostredníctvom ZMOS-u,“ dodal Čečot.
Na Slovensku sa problematika obchodovania s ľuďmi rieši od roku 2005 prostredníctvom ministerstva vnútra.
„Tam vznikol prvý referenčný mechanizmus, v rámci ktorého vystupujú jednotlivé inštitúcie štátnej správy, samosprávy, mimovládneho se-ktora, ktoré sa aktívne zapájajú do tejto problematiky,“ vraví Jozef Halcin, riaditeľ odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra.
„V súčasnosti poskytujeme obetiam niekoľko foriem pomoci. V prvom rade sa snažíme o čo najvčasnejšiu a naj-efektívnejšiu identifikáciu tý-chto obetí, ale toto je vždy najväčší problém. Obete obchodovania totiž prechádzajú rôznou fyzickou a psychickou traumou a nie sú často ochotné zdieľať svoje negatívne skúsenosti ani s najbližším, už vôbec nie na polícii.“
Rozbehli projekt
Problematika nútenej práce nie je podľa Halcina novým fenoménom, ale v poslednej dobe začína byť veľmi výrazná. Od januára je Slovensko zapojené v projekte, v ktorom spolupracuje s Veľkou Britá-niou. Je zameraný na posilnenie preventívnych aktivít vo vzťahu k rómskym komunitám. Projekt bude trvať 24 mesiacov, v rámci neho bude realizovaných 23 aktivít.
„Budú zamerané najprv na komunikáciu s marginalizovanými skupinami, ktorých sa budeme pýtať, aké ponuky dostávajú a od koho. Skúsenosti z výskumu budeme aplikovať v cieľovej krajine, kde budeme v spolupráci s našou partnerskou organizáciou CrossRoad z Glasgowa realizovať preventívne, ale aj represívne opatrenia.“
