Otec chlapčeka dostal za týranie päť rokov. Súd trest zvýšiť nemohol, prokurátor sa totiž neodvolal.
NITRA. V utorok uplynuli tri roky od násilnej smrti 23-mesačného Kristiána. Znalci potvrdili, že dieťa bolo od narodenia týrané.
Bolo podvyživené, podchladené, telo malo posiate množstvom odrenín. Hoci sa o osud chlapčeka opakovane zaujímali úrady, jeho utrpeniu nezabránili.
Polícia po Kristiánovej smrti obvinila rodičov zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Matka urobila vyhlásenie o uznaní viny, rozsudku sa však nedožila.
Otca Antona Rafaela (27) odsúdil Okresný súd v Komárne na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov. Odpyká si ho v ústave s najmiernejším režimom.
Hoci trest Antonovi mimoriadne znížili - podľa zákona mu hrozilo väzenie na 7 až 15 rokov - odvolal sa. Cíti sa nevinný. Krajský súd v Nitre vo februári prvostupňový rozsudok potvrdil. Trest pre Antona sprísniť nemohol, keďže prokurátor odvolanie nepodal.
Bábätko s omrzlinami
Chlapček sa narodil v marci 2008 a podľa znalcov bol týraný počas celého svojho krátkeho života: „Zanedbávanie zo strany rodičov bolo kontinuálne od prepustenia z novorodeneckého oddelenia do jeho smrti.“
Dieťa bolo najskôr v starostlivosti matky Drahomíry, s ktorou bývalo do augusta 2009 v Bajči. Už v tom čase lekárka našla na jeho nohách omrzliny, hoci ešte nechodilo.
Chlapček bol vyhladovaný, trpel ťažkou podvýživou a chudokrvnosťou, na tele mal zápaly kože pre nedostatočnú hygienu. „Dieťa malo na tele neustále početné podkožné výrony, odreniny, drobné tržné ranky, ktoré vznikali pomliaždením kože a podkožia,“ píše sa v znaleckom posudku.
Chlapček bol od 30. mája do 16. júna 2008 hospitalizovaný v komárňanskej nemocnici „pre neprospievanie dieťaťa“. Od 18. februára do 2. marca 2009 ležal v nemocnici pre omrzliny oboch nôh. V auguste 2009 ho opäť hospitalizovali so syndrómom týraného dieťaťa, mal mnohopočetné povrchové zranenia.
Tentoraz ho už domov k týrajúcej matke nevrátili, skončil v detskom domove v Nitre. Odtiaľ ho v októbri prepustili do starostlivosti otca, „kde sa pravdepodobne začali opakovať a následne na to aj prejavovať príznaky týraného dieťaťa“.
Znalci: Išlo o násilnú smrť
Súd zistil, že otec nechával Kristiána s matkou, ktorá ich navštevovala doma v Modranoch. Chodila tam vraj skoro každý deň. Povedala, že synovi ubližovala aj preto, aby ranila svojho druha, ktorý vraj mal frajerku.
Kristiánov zdravotný stav sa opäť zhoršil, 19. februára 2010 zomrel. V rozsudku sa píše, že smrť bola spôsobená kombináciou podvýživy, oslabením obranyschopnosti, prítomnosťou horúčnatého ochorenia v kombinácii s nedostatočnou starostlivosťou.
Podľa znalcov išlo o násilnú smrť, nakoľko Kristián zomrel na náhle zlyhanie srdca „v dôsledku vyčerpania jeho energetických a orgánových rezerv následkom týrania a zanedbávania“.
Keď prišiel lekár, dieťa ležalo nahé na posteli v nevykúrenej miestnosti, zabalené bolo v plachte.
Súd otcovi neuveril
Otec po celý čas na súde popieral, že by synovi ubližoval, za jeho smrť necítil žiadnu vinu. Povedal, že ak nebola zabezpečená dostatočná starostlivosť o syna, tak to bolo výlučne v dôsledku konania matky. Priznal sa, že jej ho prenechával takmer denne v starostlivosti, kým bol mimo domu.
Starší syn aj suseda pritom Antona viackrát upozornili, že matka Kristiána bije a necháva ho chodiť nahého po vonku, no on tomu údajne neveril. Na súde tvrdil, že žiadne známky násilia alebo podvýživy na synovi nevidel.
Na súde tiež absurdne argumentoval, že matke ani nemohol zamedziť v styku so synom, „nakoľko sa mala právo s ním stýkať“.
Senát okresného súdu výpovedi obžalovaného neuveril. Poukázal, že dieťa malo mnoho poranení aj na viditeľných častiach tela - najmä na tvári, otec teda musel vidieť znaky fyzického týrania.
„Z vykonaných dôkazov nebolo preukázané priame fyzické násilie uplatnené voči maloletému, avšak k jeho konečnému utýraniu prispel najmä svojou ľahostajnosťou,“ povedal sudca na adresu obžalovaného.
Súd mu trest mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Zdôvodnil to tým, že na týraní syna mala významné spoluzavinenie jeho matka, „ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti podstatne dlhšie ako obžalovaný".
Prežíval mučivé útrapy
Keď 23-mesačný chlapček zomrel, vážil 8,6 kg, meral 76 cm. Mal slabé podvyživené svalstvo, takmer bez podkožného tuku. Podľa tabuliek išlo o ťažký stupeň podvýživy, vo svojom veku mal vážiť 13 kg a merať približne 88 cm. „Jeho telesný vývoj bol na úrovni 10-12-mesačného dieťaťa,“ povedali znalci.
Množstvo odrenín a podliatin, ktoré mal Kristián na tele, vzniklo maximálne 1 až 2 dni pred smrťou, a to konaním druhej osoby.
„Vznik a liečba takýchto početných krvných podliatin je spojená s veľkou bolestivosťou, ktorú možno zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako mučivé útrapy. Do obrazu mučivých útrap nespadajú len samotné poranenia zistené na tele mŕtveho, ale aj obmedzovanie podávania potravy dieťaťu, vystavovanie jeho tela neprimeraným vonkajším vplyvom a podobne...“ píše sa v znaleckom posudku.
Zarážajúce je, že hoci bol Kristián podľa znalcov týraný po celý svoj život, úrady nedokázali jeho útrapám a následnej smrti zabrániť.
Na súde vypovedala aj bývalá pracovníčka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. K starostlivosti o Kristiána sa však nevedela vyjadriť, lebo ho nikdy nevidela - v domácnosti obžalovaného robila kontroly až po jeho smrti, a to vo vzťahu k ostatným deťom. Žiadne nedostatky v starostlivosti nezistila.
