Streda, 26. september, 2018 | Meniny má Edita

Mestá svoje kiná podržali, ale aj potopili

Nádejou pre záchranu kín v menších mestách je prísľub distribučných spoločností, že kinám budú zasielať filmy na DVD-čkách v kratšom čase po premiére. Inak kiná prídu o divákov.

Stanislav Ivanovič s novou technikou v zlatomoravskom kine Tekov.(Zdroj: TOMÁŠ HOLÚBEK)

Nádejou pre záchranu kín v menších mestách je prísľub distribučných spoločností, že kinám budú zasielať filmy na DVD-čkách v kratšom čase po premiére. Inak kiná prídu o divákov.

ZLATÉ MORAVCE, VRÁBLE, ŠAĽA. Kiná v menších mestách stále bojujú o prežitie. Distribútori prestali dodávať kópie na filmových pásoch a mnohým kinám od tej chvíle hrozí, že zaniknú.

Problémom sú ako vždy peniaze. Tradičné kiná v malých mestách majú len veľmi malú šancu na to, že sa im podarí zohnať vyše stotisíc eur na digitalizovanie techniky.

Aj napriek šanci na preplatenie značnej sumy z Audiovizálneho fondu nemajú samosprávy niekoľko tisíc eur navyše na doplatenie digitalizácie.

Tri možnosti

Keďže doterajšie filmové pásy sa prestali používať, kinám ostali len tri možnosti. Tou najmenej reálnou je pre menšie mestá pridrahá digitalizácia.

O čosi prechodnejšou možnosťou je využitie technológie E-cinema HD, ktorá spočíva v zakúpení projektora a premietaní filmov na DVD prípadne na Blu-ray kópiách.

Výhodou takéhoto riešenia je, že projektor môžu mestá využiť na rôznych podujatiach a tiež to, že púšťanie filmov týmto spôsobom je technologicky veľmi jednoduché.

Ani projektory ale neriešia existenciu mestských kín, pretože majú viacero nevýhod. Nie všetci distribútori sú ochotní poskytnúť kinám filmy na DVD a Blu-ray nosičoch. Ak to aj robia, filmy uvoľnia až niekoľko mesiacov po premiére, čo môže odradiť značnú časť divákov od návštevy kina v menšom meste.

Problémom digitalizácie kín prostredníctvom projektorov môže byť aj cena. Pohybuje sa od päťtisíc do pätnásťtisíc eur.

Podobne ako pri klasickej digitalizácii, aj v prípade projektorov môžu dostať kiná príspevok od Audiovizuálneho fondu. Napriek tomu nákup projektorov samosprávy finančne zaťaží.

Treťou a najmenej populárnou možnosťou je kino úplne zavrieť. Ani to ale nie je v poslednej dobe ojedinelý úkaz.

V kraji kiná zanikli, aj sa modernizovali

Kiná v mestách Nitrianskeho kraja sa s digitalizáciou vysporiadali rôzne. Napríklad v Šali mestské kino zachránili. Dokázali sa naň vyzbierať miestne firmy aj obyčajní ľudia. Napriek výraznej finančnej injekcii od sponzorov a dotácii však záchrana kina stála mesto desiatky tisíc eur.

Smutnejší prípad je levické kíno Junior. To odvysielalo svoj posledný film vlani na Deň detí a odvtedy pravidelne nevysiela. V Leviciach sa odvtedy premieta len v rámci filmového klubu.

Niekde medzi Šaľou a Levicami sú Vráble a Zlaté Moravce. Kino Tekov v Zlatých Moravciach sa podarilo zachrániť, na vysielanie filmov začalo používať projektor. Vrábeľské kino zatiaľ hrá, digitalizáciou však neprešlo. Mestský parlament bude v apríli rozhodovať, čo s kinom spraví.

Zlaté Moravce: Historické kino prežilo

Kinu v Zlatých Moravciach pritom ešte nedávno hrozilo, že ho budú musieť zavrieť. Iróniou osudu jeho zatvorenie vychádzalo na obdobie približne len rok po oslave sto rokov, odkedy kino v meste začalo premietať.

Mesto sa však nakoniec rozhodlo kino zachrániť a získalo päťtisíc eur na kúpu projektora. „Keby sa mesto nedalo do tejto veci, tak by sme zavreli,“ hovorí Stanislav Ivanovič, vedúci zlatomoravského Kina Tekov.

Podľa neho je stále dosť ľudí, ktorí miestnemu kinu ostali verní a návštevy multiplexov vo veľkých obchodných centrách im nešmakujú. Podstatné slovo zohrávajú aj rodinné rozpočty.

„Veľa ľudí mi potvrdilo, že chodia do Nitry, filmy tam majú od premiéry. Ale nemá na to každý. V dnešnej dobe nechá štvorčlenná rodina v nitrianskom kine päťdesiat eur, a to nie je sranda. My sme ostali na úrovni 2 až 2,50 eur a vstupné nemienime zvyšovať,“ povedal Stanislav Ivanovič.

Skalní fanúšikovia filmov prídu do kina aj v prípade, že film si už doma stiahli z internetu. Láka ich jedinečná atmosféra klasického kina a premietanie na veľkom plátne.

Vráble: O kine rozhodnú v apríli

Aj Vráble uvažujú o digitalizovaní svojho kina Tatra technológiou E-cinema HD. Zatiaľ ale kino vysiela v rovnakom režime ako vlani, teda z 35-milimetrových pásov, ktoré už distribučné spoločnosti prestali dodávať.

„Na rozdiel od iných miest, my riešime otázku digitalizácie kina komplexne v náväznosti na využívanie celého objektu, ktorého súčasťou je aj kino. Do tohto procesu sme prostredníctvom diskusného fóra zriadeného na našej stránke zapojili aj verejnosť,“ povedala Soňa Červená, prednostka vrábeľskej radnice.

Prednostka predpokladá, že o tom, či z objektu vznikne akýsi kultúrno-spoločenský komplex, ktorého súčasťou bude digitalizované kino, rozhodnú poslanci na aprílovom zasadnutí mestského parlamentu.

Levice: Kino zavreli

Dovoliť modernú techniku si nemohli v Leviciach. Vlani na Deň detí preto miestne kino Junior odvysielalo posledný film. Pravidelnú prevádzku kina odvtedy zrušili. V Leviciach teraz premieta len filmový klub. Z podstaty takýchto klubov ale vyplýva, že sa orientujú na náročnejšieho diváka.

V takmer štyridsaťtisícovom meste ale silnie tlak verejnosti na to, aby sa kino opäť obnovilo. Potvrdili nám to viaceré zdroje. Samospráva sa pod tlakom obyvateľov bude zrejme zaoberať, ako by mohla kino do Levíc prinavrátiť. Primátor Štefán Mišák neodpovedal na otázku, či mesto skutočne uvažuje o obnovení kina a či ráta s digitalizáciou.

Šaľa: Vyskočila návštevnosť aj zisk

Svetlým príkladom miest , ktoré na rozdiel od Levíc dokázali preplávať digitalizáciou, je Šaľa. Tá nekúpila projektor, ale svoje Kino DK Šaľa digitalizovala klasicky ešte koncom vlaňajška. Prvé premietanie s novým zariadením zažila Šaľa pred mesiacom.

Digitalizácia šalianskeho kina vyšla na 110 088 eur. „Z Audiovizuálneho fondu sme získali 30-tisíc eur, od sponzorov 12 919, z čoho 1 219 eur vyzbierala verejnosť a 11 700 eur dali firmy a zvyšok pôjde z rozpočtu. Stále ešte prebieha predaj tričiek na podporu digitalizácie,“ hovorí primátor Šale Martin Alföldi.

Digitalizácia v Šali už priniesla svoje prvé výsledky. V porovnaní s vlaňajším januárom malo kino v tohtoročnom januári dvojnásobne viac divákov a trojnásobne väčší príjem. Pritom predtým návštevnosť kina prudko padala: kým do roku 2011 bola priemerná ročná návštevnosť okolo 7000 divákov, vlani spadla len na 3000 návštevníkov.

Šali sa po digitalizácii darí

V šalianskom kine začali premietať filmy novou technológiou od januára 2013. Čísla návštevnosti v porovnaní s januárom 2012 dvojnásobne poskočili, zisk sa strojnásobil.

V januári 2013 premietalo kino 23 ráz a malo 13 filmových titulov. Za prvý mesiac tohto roka prišlo do kina 926 divákov. Príjem kina bol 3 232 eur, poplatky filmovým spoločnostiam činili 1 930 eur. Kino v Šali teda dosiahlo za prvý mesiac tohto roku čistý zisk 1 302 eur.

V januári 2012 pritom to isté kino premietalo 17 ráz a hralo 8 filmov. Vtedy malo návštevnosť len 444 divákov. Pred rokom v januári malo kino príjem 1 043 eur, z čoho 625 eur zaplatilo na poplatkoch pre filmové spoločnosti. Čistý zisk bol vtedy o dve tretiny nižší ako v januári tohto roku, dosiahol len 418 eur.

Tomáš Holúbek

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  5. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  6. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  7. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  10. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 717
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 246
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 590
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 376
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 545
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 968
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 381
  8. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 909
  9. Najužitočnejšia appka 2 884
  10. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 2 880

Hlavné správy z MY Nitra

Nitrička zdolala silný Trenčín a blíži sa k prvej šestke

Víťazný utorok! Nitra zlomila tretí tím tabuľky z penalty v 91. minúte.

Cesta do budúcnosti sa začne zajtra v Žiline

Zaujíma vás, kto bude financovať výstavbu ciest po skončení eurofondov? Alebo, či sa na koľajnice vráti nákladná doprava? Počuli ste už niečo o lacnej regionálnej leteckej doprave a či ju budeme môcť aj využívať? Na tieto, ale aj iné otázky odpovie medzinárodná konferencia Doprava 2018, ktorá bude zajtra v Žiline.

Fincentrum Nitra

Rozhovor s Annou Súlíkovou o možnostiach v oblasti finančníctva.

Seniorom meškali obedy, Šali pomôže nové auto

Rozvážky obedov jedno auto nestíhalo.

Reštaurovanie zachraňuje kultúrne dedičstvo

Ľudia kedysi nevedeli zachraňovať diela a volili najjednoduchší spôsob.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Cestujúcich v okolí Prievidze kontroloval nezvyčajný revízor (+FOTO)

Úlohou netradičného revízora bolo priniesť dobrú náladu do modrých autobusov. Zhostil sa jej známy herec.

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Vybrali SME

Už ste čítali?