NOVÁ VES NAD ŽITAVOU. Priemerne jedenásť rokov majú detskí spisovatelia, ktorí sa minulý týždeň oficiálne stali autormi dvoch kníh. Pod zbierku poviedok a pod súbor básní sa podpísalo tridsaťpäť žiakov miestnej základnej školy.
Tí s pomocou spisovateľa Ladislava Spišiaka napísali a v knižnej podobe vydali básničky pod spoločným názvom Mladé verše zo starej Jovky a krátke poviedky s názvom Vlčindolské príbehy. Oba názvy odkazujú na novoveské reálie – Jovka bola kedysi stará osada v katastri obce, Vlci bola zas prezývka Novovešťanov.
Niektorí žiaci prispeli básničkou aj poviedkou. Celkovo v knihách vyšlo približne sedemdesiat textov. Najmladší autor je tretiak a má len osem rokov, najstarší deviatak je pätnásťročný chlapec.
Knižky vyšli pod Spišiakovým menom, za zostavením zbierok stojí práve on. Spisovateľ deťom nenútene naznačoval, ako písať príbehy a básne. „Chceli sme ukázať, čím všetkým novoveskí školáci žijú a čo ich zaujíma. Príbehy zjednocovala naša škola, naša obec v súčasnom aj historickom pohľade,“ vysvetľuje Spišiak v knihe. Význam pre školákov vidí aj v snahe dať viazanými veršami na papier zážitky, pocity a želania detí.
Podľa riaditeľa školy Jána Kovalčíka má písanie pre deti viac významov. Najpodstatnejšie je však to, že nesedia stále len pred počítačmi a dokážu sformulovať svoje myšlienky a dať ich na papier. Aj prístup detí k literatúre sa po vydaní vlastných kníh môže podstatne zmeniť a podnietiť ich k čítaniu.
„Keď sa detí pýtam, čo to znamená čítať knihu, často povedia, že vedia, čo v knihe je. Vtedy im poviem príhodu z môjho detstva. Raz som cez leto čítal knihu od nórskeho cestovateľa, ktorý blúdil po Severnom póle a bola mi zima. To je čítanie knihy,“ hovorí riaditeľ Kovalčík, ktorý detí nabáda k častejšiemu čítaniu. Paradoxne pritom vyznieva, že riaditeľ slovenčinu nevyučuje, je matematikár.
