Jej zbierky mali takmer vždy žltý prebal - žltá bola jej obľúbenou farbou, symbolizujúcou jej slnečnú povahu.
NITRA. Vo veku nedožitých 70 rokov večer 10. marca skonala po dlhodobej chorobe nitrianska poetka a členka Slovenského zväzu spisovateľov PaedDr. Teodora Nina Kaňová. Posledná rozlúčka so zosnulou - rodáčkou z Liptovského Mikuláša - bude na mestskom cintoríne v Nitre piatok 15. marca o 13. hodine.
Písala najmä o láske
Teodora Nina Kaňová písala verše najmä o láske – partnerskej, rodičovskej, súrodeneckej, priateľskej, o láske k prírode, k životu a k všetkému, čo nás obklopuje. Krásu a dokonalosť nachádzala aj v tých napohľad bezvýznamných veciach. Vždy bola plná optimizmu, chuti do života a ochoty pomáhať.
Autorka vydala sedem básnických zbierok - Ave, domov, Sila lásky, Láska, zostaň pri mne, Láska, poskytni mi azyl, Zoskenuj lásku, Láska v ohrození, posledná Láska je motýľ jej vyšla v lete minulého roka. Práve vtedy – na slnečnej, kvetmi obsypanej terase jej bytu, kde najradšej písala – nám poskytla svoj posledný rozhovor.
Jej zbierky mali takmer vždy žltý prebal - žltá bola jej obľúbenou farbou, symbolizujúcou jej slnečnú povahu.
„Láska je ako motýľ - na chvíľu si sadne na kvet, nabaží sa a zrazu ho niet,“ odpovedala nám poetka v poslednom rozhovore na to, prečo práve takto nazvala svoju zbierku.
Autorkine básne vychádzali aj v literárnych časopisoch. V kaštieli v Dolnej Krupej si vlani prebrala diplom za druhé miesto v literárnej súťaži Čakanky.
Milovala leto a more
Pri tvorbe ju ovplyvňovali najmä jar a leto, jej obľúbené ročné obdobia. Napĺňali ju novým životom, nádejou, entuziazmom, s rozkvetom prírody sa budili aj jej myšlienky a city.
Aj pobyt v nemocnici počas liečby, keď sa z okna izby nadchýňala rozkvitnutými gaštanmi, ju nestresoval, aj v negatívnej situácii nachádzala niečo pekné, čo mohla zveršovať. Milovala aj more, keď sa pri ňom mohla prechádzať, dýchať jeho vôňu a byť proti nemu úplne maličkou...
V rodine dôstojníka
Teodora Nina Kaňová, za slobodna Tóthová, sa narodila 10. augusta 1943 v Palúdzke na pokraji Liptovského Mikuláša. Vyrastala v rodine dôstojníka, čo značne ovplyvňovalo jej nasledujúci život. Musela si zvykať na časté zmeny bydliska - vystriedali Čadcu, Žilinu, Levice, Nitru, Topoľčany a Trnavu. Tu absolvovala gymnázium aj vysokoškolské pedagogické vzdelanie s aprobáciou slovenčina – dejepis. Od matky dostala do vienka vzťah k poézii, hudbe a umeniu vôbec. Vyštudovala hru na klavíri na Ľudovej škole umenia v Trnave, kde spoznala aj svoju životnú lásku.
Učila postihnuté deti
Po absolvovaní postgraduálneho štúdia na UFK v Nitre začala svoju pedagogickú prax na základnej deväťročnej škole v Handlovej, kde pôsobila takmer dvadsať rokov.
Po presťahovaní sa do Nitry v roku 1983 pôsobila ako vedúca oddelenia na Okresnom osvetovom stredisku. Pracovala aj na ministerstve obchodu SR - v pozícii vedúcej katedry vzdelávania na Inštitúte obchodu vzdelávania dospelých so sídlom v Nitre. V pedagogickej praxi pokračovala v Špeciálnej škole internátnej v Poľnom Kesove a neskôr v Špeciálnej škole internátnej na Čermáni v Nitre, kde sa venovala žiakom s Downovým syndrómom. Svoje pôsobenie tu ukončila pred dvoma rokmi.
Oslávili by 50. výročie sobáša
Odmalička trpela určitým zdravotným hendikepom, čo určovalo aj jej neskoršie životné smerovanie a hodnoty. Absolvovala nespočetné operácie, za ktorými musela často cestovať až do Prahy. Zrejme aj to bolo popudom k tomu, aby vyštudovala Fakultu špeciálnej pedagogiky na UK v Bratislave.
Pani Teodora manželovi Júliusovi venovala svoje srdce na celý život - 20. apríla by Kaňovci oslávili 50. výročie sobáša. Plodom ich lásky je syn Raymond. Manžel, syn s nevestou Andrejkou, sestra Blanka, jej deti Beatrix a Jadwiga s vnúčatami boli širokým, pevným zázemím nitrianskej poetky. Jej veľké srdce a láskavosť k nej priťahovali aj veľa priateľov.
