Podľa Marwana Al-Absiho sme všetci príslušníkmi ľudskej civilizácie, farebnej ako koberec.
NITRA. Jednou z akcií Týždňa slovenských knižníc v Nitre bola beseda s manželmi Al-Absiovcami. V krajskej knižnici si ich zaujímavé rozprávanie vypočuli študenti hotelovej školy.
Zmiešaný manželský pár sa dotkol problematiky prepojenia európskej a arabsko-islamskej kultúry, jej vzniku, tradícií, postavenia žien v arabskom svete či zvyklostí stravovania.
Prelínanie kultúr
Eva Al-Absiová pochádza z Nitry, jej manžel Marwan Al-Absi je pôvodom Sýrčan. Zoznámili sa na Karlovej univerzite v Prahe, kde študovali - pani Eva vedecké informácie a cudzie jazyky, a pán Marwan filmovú a televíznu žurnalistiku a potom ako doktorand dejiny Ázie a Afriky. Po škole sa vzali a odišli do Sýrie. Zostali tu žiť 10 rokov, narodili sa im tu synovia Jozef a Ali. Pani Eva na Damaskej univerzite vyštudovala arabský jazyk. V roku 1998 sa vrátili na Slovensko – v súčasnosti obaja pôsobia na FF UKF v Nitre, obaja sú autormi viacerých kníh.
Ako manželia potvrdili, život v prostredí rôznych kultúr, národností a vierovyznaní ich veľmi obohatil. „Nezaujíma ma to, čo nás odlišuje, ale naopak, to, čo nás spája. Dôležité a obohacujúce je práve prelínanie sa kultúr. Hoci sme jedni kresťania, iní židia, ďalší moslimovia, všetci sme ľudia, príslušníci ľudskej civilizácie, farebnej ako koberec,“ vraví Marwan Al-Absi.
„Každý národ má svoj jazyk, tradície, kultúru, zvyky, žiadny z nich nemá monopol na všetko. Prelínanie a obohacovanie kultúr východu a západu začalo za čias Alexandra Veľkého, ktorý si za manželku vzal dcéru perzského panovníka a svojich bojovníkov vyzval, aby sa oženili so ženami z tejto oblasti. Preto sa nedivte, keď niektorí Arabi majú zelené oči či blond vlasy.“
Úcta k prorokom
Súčasná arabská kultúra podľa Marwana Al-Absiho čerpá z troch zdrojov – starých civilizácií stredoveku, islamu ako viery a spôsobu života a zo západnej civilizácie. Arabsko-islamská kultúra našu západnú v mnohom obohatila – týka sa to oblasti vied, vedeckých objavov, jazyka i umenia. Dodnes používame arabské číslice, mnohé slová ako napríklad alamanach, chémia, algebra sú arabského pôvodu.
„Blízky východ je kolískou troch monoteistických náboženstiev – judaizmu, kresťanstva a islamu. Moslim podľa Koránu je muslimom vtedy, keď uznáva všetky predošlé sväté knihy - Starý a Nový zákon, poslov i prorokov. Hovorím podľa Koránu, nie podľa politického islamu, to je veľký rozdiel. Voči prorokom Mojžišovi či Ježišovi mám rovnakú pokoru a rešpekt ako voči prorokovi Mohammedovi, Panna Mária je svätá ako pre kresťanov, tak aj pre moslimov,“ hovorí pán Al-Absi.
Podľa dnes vo svete silnejú protiislamské nálady. Treba však striknte odlišovať islam ako vieru a islam ako politický nástroj, ktorý pre svoje mocenské ciele využívajú islamskí extrémisti. Konflikty na Blízkom východe podľa neho vznikajú pre získanie moci a bohatstva – kvôli rope, nie pre vierovyznanie. V tejto oblasti žijú stáročia bok po boku kresťania, židia i moslimovia. „My s manželkou sme príklad – žijeme spolu 33 rokov, žena pritom nekonvertovala, hoci žila so mnou v Sýrii. Podľa koránu si môže muž zobrať kresťanku či židovku, ale nesmie ju nútiť k zmene viery.“
Dedičné právo s islamom
Eva Al-Abasiová poslucháčov oboznámila s postavením ženy v arabskom svete, ktoré sa nám, Európanom môže javiť niekedy ako nedôstojné. „Tieto informácie sú však skreslené, treba sa na to pozerať z pohľadu špecifík kultúry, v ktorej žena žije. Na mnohé problémy má iné riešenia či odpovede ako my,“ hovorí Eva Al-Absi.
„Arabské ženy vlastne až s islamom získali dedičné právo. Nie sú pasívne, zmierené so svojím s osudom. Za desať rokov som v Sýrii spoznala veľmi veľa inteligentných, ambicióznych a vzdelaných žien. Mala som tú výhodu, že som s nimi komunikovala v arabčine, takže som nedostávala sprostredkované informácie. K nám sa väčšinou dostávajú len negatívne obrazy zo života arabských žien, lenže s bitím či ponižovaním žien sa stretávame aj u nás.“
Ženská obriezka je africký zvyk
Veľmi diskutovanými sú napríklad otázky zahaľovania či ženskej obriezky. Ako hovorí pani Eva, islam v Koráne ženám neprikazuje zahaľovanie tváre, hovorí sa v ňom len o zakrývaní vlasovej časti hlavy, pričom by mali nosiť aj dlhé rukávy. Nosenie šatiek nie je islamská tradícia, existovala už v stredovekých ríšach.
„Ženská obriezka je podľa islamu zakázaný čin, kolíska islamu – Saudská Arábia tento fenomén nepozná. Pretrváva v niektorých islamských afrických krajinách, kde sa ani novej viere nepodarilo tento krutý zvyk vykoreniť,“ vysvetlila Eva Al-Absi.
Islam žene ani neprikazuje sedieť len pri rodinnom krbe. Už v dávnych časoch bola žena činná obchodne aj vojensky. V 8. storočí sa však v arabsko-islamskom kalifáte začal presadzovať perzský element, ktorý ženu posúval do súkromnej sféry - do háremov. Aj tu sa však ženy vzdelávali, čítali, nečakali len na ich, kedy si ju sultán zavolá. „Podľa islamu je raj pod nohami matiek, to povedal prorok Mohammed. Ak teda matka má dobre vychovať deti, nemôže byť vyslovene negramotná,“ dodala Eva Al-Absi.
