Symbolom života a Veľkonočných sviatkov je stále najmä vajíčko. Dokonca aj mŕtvym ho dávali do hrobu - nielen starí Slovania, ale aj Inkovia či Egypťania.
NITRA. S tradíciami Veľkej noci sa v krajskej knižnici v Nitre bližšie zoznámili žiaci základných škôl. Členovia folklórneho súboru Tradícia z Dražoviec im priblížili zvyky, ktoré kedysi prísne dodržiavali mladí i starí.
„Deti sa dozvedeli zaujímavosti z pôstneho a predveľkonočného obdobia – počnúc Popolcovou stredou, cez poľnohospodárske práce, rôzne rituály mágie, ktoré patrili k jari, až po vynášanie Moreny, zdobenie kraslíc a chodenie s letečkom,“ hovorí Miroslava Zaujcová, vedúca FS Tradícia.
„Letečko bola zelená ratolesť, s ktorou ľudia privolávali jar po tom, čo spálili alebo do vody hodili symbol zimy – Morenu. V Dražovciach, keď ešte nebol zregulovaný potok, sa Morena kedysi tiež vynášala, alebo sa zapálila a zhodila z brala pri Dražovskom kostolíku.“
Členovia Tradície deťom priblížili pletenie korbáčov, zdobenie kraslíc, používanie rapkáčov, význam pôstnych a obradových jedál. „Od Zeleného štvrtka do Vzkriesenia, keď boli zvony zaviazané, sa používali rapkáče. V Dražovciach sa chodilo s rapkáčom – fúrikom. V niektorých obciach mali rapkáč namontovaný priamo v kostolnej veži,“ pokračuje Miroslava Zaujcová.
„Symbolom života a Veľkonočných sviatkov je stále najmä vajíčko. Dokonca aj mŕtvym ho dávali do hrobu - nielen starí Slovania, ale aj Inkovia či Egypťania. Vajíčka sa na kraslice zdobia rôznymi technikami. Pre náš región je typické napríklad maľovanie cibuľou, cvikľou, oziminou, slamou či dubovou kôrou a ozdobovanie slamou, voskovou technikou alebo farebným voskom. Dnes sa používa aj obháčkovanie, drôtovanie, madeirová technika, samolepiace tapety či nálepky,“ dodala Zaujcová.
Miroslava Zaujcová vysvetľuje rôzne spôsoby zdobenia kraslíc.
Najmladší členovia Tradície zaspievali "Hela, hela, helička..."
Ukážky veľkonočných ozdôb a dekorácií. FOTKY: (ČE)
