Ťavu, koňa alebo párik ľudí. Previslé smútočné smreky v Pietnom parku v Zlatých Moravciach majú bizarné tvary, najmä keď na ne dopadnú lúče slnka.
Dal ich sem doviezť gróf Viliam Migazzi z Nemecka pre svoju manželku Antóniu. Pochovaná je v neorománskom mauzóleu priamo v parku. O desať rokov neskôr vedľa nej spočinul aj on sám.
Nevie sa, kto park projektoval. Známy je najväčším počtom smútočných smrekov na Slovensku a možno aj v celej strednej Európe. Je ich 43, majú kuriózne tvary a sú veľmi vzácne.
Rastú pomaly, ale darí sa im, hoci sú v centre mesta. Môže za to poloha – schované sú za školou a cintorínom. Strihať ich netreba. Do kurióznych tvarov narastajú len veľmi pomaly. Tridsaťročné stromčeky sú ešte úplne maličké. Tie najväčšie majú cez 120 rokov.
Niektoré pripomínajú postavy, iné zvieratá a nájdete tam aj taký, pod ktorý sa dá v búrke schovať a nezmoknete.
Pietnemu parku s alejou do tvaru písmena V nepovedia domáci inak ako Lipypark – podľa značky lacných cigariet, ktoré v parku ľudia kedysi fajčievali.
Prichýli aj zamilované dvojice. Každý, kto je zo Zlatých Moraviec a chodil na rande, park neobišiel. Aj dnes je park plný milencov, hlavne v lete.
