Posledná večera v životnej veľkosti je slovenským unikátom

Sochu zradcu Judáša dokončieval mladý rezbár s vypätím všetkých síl a v chorobe.

VEĽKÝ LAPÁŠ. Symbolicky na Zelený štvrtok sprístupnili v parku pri miestnom kostole unikátne súsošie, ktoré k Veľkej noci vytvoril miestny umelecký rezbár Peter Šrank (29).

Drevené postavy Krista a jeho dvanástich apoštolov sú v životnej veľkosti. Na ich stretnutie pri Poslednej večeri sa počas veľkonočných sviatkov môže pozrieť verejnosť.

Slovenský unikát

Posledná večera vznikla v rekordne krátkom čase, Peter Šrank začal vyrezávať podobizne apoštolov a Krista v životnej veľkosti len cez Vianoce.

Svojou prácou vytvoril unikát, aký na Slovensku ešte nemáme. Ide o najpočetnejšiu drevorezbu od jediného autora. Posledná večera z dreva už existuje, každú figúru ale vytvoril iný umelec, celok preto nepôsobí tak kompaktne, ako Petrova práca.

Jeho sochy sú z kvalitného šesťdesiatročného topoľového dreva. Dopĺňajú ich drobnosti – na stole leží veľký drevený krajec chleba, neďaleko stojí džbán s vodou, viacerí apoštolovia majú v rukách alebo pred sebou kalichy, po stole sú roztrúsené chlebové odrobinky.

Zradcu Judáša takmer nedokončil

Vytváranie súsošia sprevádzali problémy, ktoré znižovali šancu, že Peter dokončí Poslednú večeru ešte pred veľkonočnými sviatkami.

Po siedmej soche dva týždne nerobil umelecký rezbár vôbec nič – nedarilo sa mu totiž zohnať potrebné topoľové drevo. Jednu z rozrobených sôch apoštolov musel vyhodiť – zvonku krásne drevo sa ukázalo prehnité vo vnútri. „Je v tom symbolika, pretože je to rovnako ako s človekom – niekto zvonku vyzerá dobre a vo vnútri Sodoma,“ pousmial sa nadaný mladý muž.

Umeleckého rezbára potrápil aj posledný učeník – zradca Judáš. Tesne pred jeho stvárnením Petrovi seklo v krížoch.

„Nevedel som sa ani nadýchnuť, ťažko sa mi hýbalo. Navyše bola vonku strašná zima, stále snežilo – postavičky som preto natieral doma v obývačke, na konci som už bol skoro nafetovaný.“

Vetrom ošľahaná tvár zachytená v dreve

Všetci apoštolovia sedia za masívnym stolom pri poslednej večeri a počúvajú stojaceho Krista. Na rozdiel od najznámejšieho znázornenia poslednej večere, ktorým je maľba Leonarda da Vinciho z 15. storočia, učeníci nesedia s Ježišom za jedným dlhým stolom, ale usadili sa ako rodina okolo stola.

Výrazy v tvárach učeníkov napovedajú, že Ježišovi venujú plnú pozornosť. Otočený bokom je len Judáš, má zavreté oči a do misky si namáča chlieb. Podľa autora je to v súlade so slovami, že Ježiša zradí ten, kto si s ním namáča chlieb do misky.

Peter si pred prvým zapílením do topoľa našiel na internete dostupné informácie o jednotlivých učeníkoch. Z nich potom vytvoril drevené podobizne apoštolov. Tak napríklad – Ján bol najmladší a nemal bradu, šťúply Filip vyzeral ako chlapček, Šimon bol statný chlap s váhou cez stovku, Matúš robil mýtnika, Ondrej rybárčil. Všetky tieto informácie sa Peter snažil zobraziť v dreve.

„Svätý Peter bol kučeravý, na vysekávaní jeho kučeravej hlavy a brady som strávil dosť veľa času. Ondrejovi ako rybárovi som sa snažil dať takú vetrom ošľahanú drsnú tvár, neveriacemu Tomášovi neveriacky, vyhúkaný pohľad,“ hovorí rezbár.

Betlehemov je veľa, posledných večier nie

Peter Šrank je napriek svojmu veku známym umeleckým rezbárom. Svojou tvorbou reagoval viackrát na udalosti, ktoré hýbali Slovenskom. Soškou matky s dvoma deťmi nazvanou Čakanie si uctil 42 slovenských vojakov, ktorí neprežili pristávanie lietadla počas návratu z vojenskej misie. Jeho plastika Smútiace Tatry zase znázornila hory zničené víchricou.

Viackrát sa už pustil do výtvorov z dreva, ktoré stvárňovali náboženskú tematiku, robil napríklad betlehemy. „Tých je ale na celom Slovensku dosť, preto som chcel spraviť dielo k veľkonočným sviatkom. Vytvoril som niečo, čo má v sebe dej, čo ukazuje tu atmosféru poslednej večere, napätie pred tým, čo sa má stať. Nie je to len o tom, že trinásti muži niečo jedia. Posledná večera ukazuje posolstvo Krista svojim učeníkom, jeho schopnosť premeniť svoje telo na chlieb a krv na víno. A tiež prípravu na smrť, o ktorej Ježiš vie, že sa blíži, ale on sa jej nebojí, pretože vie, že o pár dní sa stretne so svojím nebeským otcom.“