Dvanásťročný Simon Fukas je jediným krasokorčuliarom v Nitre. Ale zato veľmi úspešným, v práve ukončenej sezóne to potvrdil ziskom štvrtého titulu majstra Slovenska a šiestym triumfom v Slovenskom pohári.
Objavil ho Musin
Mal tri roky, keď sa prvý raz postavil na korčule. A hneď si ho všimol ruský tréner Vadim Musin, ktorý vtedy pôsobil v Nitre. „Simon bol od mala pohybovo nadaný. Tréner Musin v ňom niečo videl a začal si ho zo škôlky brávať na tréningy. Po pol roku robil prvé piruety,“ spomína stará mama Soňa, ktorú Simon oslovuje „nanka“. V letných mesiacoch skúšal krátko aj tenis, ale zostal verný ľadu. V krasokorčuľovaní sa skrátka našiel.
„Páči sa mi na ňom precíznosť a elegancia. Dá sa povedať, že krasokorčuľovanie ma baví stále viac. Keď sa naučíte nové veci, tak vás to povzbudí. Baví ma to, každý tréning mi prináša radosť,“ hovorí Simon a z jeho nadšenia je cítiť, že by dokázal o svojom milovanom športe so zápalom hovoriť celé hodiny.
Na Islande ako doma
Prvé preteky absolvoval ešte ako 6-ročný škôlkar na staručkom Štadióne Ondreja Nepelu, hneď získal druhé miesto za Rusom. Za deväť rokov vystriedal už sedem trénerov. Aktuálne ho vedie na Športovom gymnáziu v Nitre Zuzka Drnzíková, v Bratislave, kde hosťuje za Slovan, je jeho trénerom Ľuboš Remiš, ktorý predtým pôsobil aj pod Zoborom. Choreografiu má pod palcom Jana Brodová. Do Bratislavy Fukasovci pravidelne cestujú za lepšími tréningovými podmienkami.
V letných mesiacoch už tri roky po sebe absolvoval intenzívnu prípravu na Islande pod vedením Ivety Reitmayerovej. Jej dcéra Ivana bola jedinou Slovenkou na poslednej zimnej olympiáde. Pani Iveta ho berie ako vlastného syna. Fukasovcov na leto vždy prichýli vo svojom byte v islandskom Akureyri.
Simon Fukas s popredným českým krasokorčuliarom Tomášom Vernerom.
Verner je kamarát
Simon má niekoľko vzorov a s viacerými sa už aj osobne stretol. „Páčia sa mi Brian Joubert, Daisuke Takahaši, Jevgenij Pľuščenko a Tomáš Verner. S Tomášom sa už dobre poznáme, niekedy mi aj poradí,“ hovorí. Keď mal Simon päť rokov, privítal Pľuščenko v Bratislave na ľade 30 detí z celého Slovenska. Spomedzi nich sa najviac zaujímal práve o Simona.
Mladý Fukas dnes skáče dvojité skoky, samostatne aj v kombinácii. Najťažší skok, ktorý zvládne čisto, je dvojitý lutz. V súčasnosti dolaďuje dvojitý axel. Za týždeň absolvuje priemerne 12 tréningov. Nečudo, že na gymnáziu musí mať individuálny študijný plán. Ale vyniká aj v známkach.
Aj posledná sezóna bola preňho úspešná, zlepšil si tiež osobný rekord v bodoch. Na Slovensku je len šesť mladších žiakov, čo je malý počet, preto súťaží aj v zahraničí.
Sníva o olympiáde
O čom sníva Simon? V tom má jasno. „Určite o olympiáde. Ale musí to ísť postupne, takže najbližším snom je účasť na majstrovstvách sveta juniorov,“ hovorí otvorene a babka Soňa ho krotí, aby nemal veľké oči. Vraj sny sa nemajú hovoriť tak nahlas.
Simonovo krasokorčuľovanie by rodina s priemerným platom neutiahla. Pre jeho rodinu to nie je lacný špás. „Rozprávam sa aj s rodičmi nitrianskych hokejistov a veru, naše náklady sú možno päťkrát vyššie. Mesačné poplatky za tréningy, choreografia, korčule, kostýmy, cestovanie, štartovné, a tak ďalej. Ale neľutujem. Keď vidím jeho jazdy, musím poďakovať všetkým trénerom, ktorí sa mu venovali a venujú,“ dodáva Soňa Fukasová. Zároveň však vie, že stále je čo vylepšovať. Spolu so Simonom veria, že krasokorčuľovanie im ešte prinesie veľa radosti.
Už štyrikrát sa stal majstrom Slovenska.
