Alfonz Višňovský vo futbale už čosi preskákal. Rodák z Vranova nad Topľou hral federálnu ligu za Slovan Bratislava aj Plastiku Nitra, práve v najkrajšom meste neskôr zapustil korene. V Slovane začínal, keď obrana belasých hrávala v zložení Pivarník, Ondruš, Čapkovič, Gögh. Višňa mal dvadsaťjeden, ako ucho naskakoval na Pivarníkovej pravej strane. „Prvý zápas som hral doma proti Zbrojovke Brno, za tridsať minút sme vyhrávali 3:0, Janečka potom znížil dvoma gólmi na konečných 4:2, bolo to krásne obdobie,“ vybaví si v spomienkach jar roku 1978.
S futbalom pochodil veľa, najradšej spomína na časy v Hurbanove, s Fišanom, Mentelom, Srňanským či Mariánom Halásom. Naučil sa, že výsledky robí partia, na ihrisku i mimo neho. Dobrú sa mu podarilo poskladať aj teraz v Palárikove, s asistentom Petrom Drgoňom pristali na zaujímavú stávku s kabínou. Vraj sa neoholia, kým neprehrajú. „No už to trvá dva mesiace, žena mi hovorí, že vyzerám ako bezdomovec. Kamaráti ma na ulici tiež nespoznávajú, že chodím ako prorok, mojim dcéram sa to ale napríklad páči, vraj som in,“ smeje sa Dolfi očami, podľa ktorých ho spoznáte aj spoza hory fúzov.
V zime pritiahli do Palárikova viacerých hotových hráčov, mená ako Štefan Lalák, Oskar Lancz či Adrián Čeman netreba bližšie predstavovať. „Príroda nahráva našim bradám, zo štyroch jarných kôl sme hrali len dve, vyhrali sme s Gabčíkovom aj Bánovcami, zápasy v Šúrovciach a Beluši boli odložené.“
Keď sa spýtame na ambície, 56-ročný tréner aktuálne tretieho tímu tabuľky majstrovstiev regiónu Západ zvážnie. „Chceme hrať od zápasu k zápasu, ale ako o život v hokejovom play-off, nech nám len poriadne narastú tie brady,“ predsa len čosi naznačí. Či budú niečo žiadať aj tréneri od kabíny, rozpitvávať veľmi nechcel. „Na to je ešte priskoro, ale priznám sa, že niečo už v hlave nosím,“ usmieva sa „prorok“ Višňovský záhadne.
