Šéf Agrokomplexu obchádza otázky o prepúšťaní

Riaditeľ František Ďurkovič odmieta odpovedať na konkrétne otázky o múzeu, ktoré podľa jeho zamestnancov stojí pred zánikom.

NITRA. V Slovenskom poľnohospodárskom múzeu, ktoré sídli v priestoroch Agrokomplexu a spadá pod tento štátny podnik, sa začalo prepúšťať.

Podľa našich informácii prepustili ku koncu marca troch zamestnancov – reštaurátora a dvoch odborných pracovníkov pre oblasť histórie a digitalizácie zbierkového fondu a pre oblasť marketingu a histórie umenia.

Začiatkom apríla by v múzeu malo pracovať len deväť z pôvodných štrnástich zamestnancov. Do začiatku júna by mal odísť ďalší pracovník, o ktorom sa predpokladá, že mu nepredĺžia zmluvu.

Z pôvodných štrnástich pracovníkov múzea by tak do leta malo ostať len osem.

Prepúšťanie začalo aj napriek tomu, že ministerstvo pôdohospodárstva aj vedenie Agrokomplexu koncom februára tvrdili, že múzeum chcú zachovať.

Zamestnanci to však nepovažujú za reálne – podľa nich odchodom odborných pracovníkov hrozí, že múzeum nedokáže plniť svoje základné činnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o múzeách a galériách. To znamená, že poľnohospodárske múzeum môže prísť o štatút múzea.

„Ak zaniknú odborné činnosti v múzeu, tak potom ho je možné vymazať z Registra múzeí a galérií. Múzeum bude zaregistrované už len medzi zariadeniami s charakterom múzejnej prezentácie a ľahšie si s ním môžu robiť, čo len chcú,“ varoval odborný zamestnanec múzea, ktorý si neželal zverejniť meno.

Ďurkovič: Úplne prirodzená fluktuácia

Odbory na Agrokomplexe ešte v prvej dekáde marca médiám tvrdili, že o prepúšťaní nič nevedia. „Ja som o tom nepočula,“ povedala Markíze o prepúšťaní vedúca odborov na Agrokomplexe Sidónia Demelová. Napriek tomu sa ku koncu marca v múzeu prepúšťať začalo.

„Tento krok je pre múzeum likvidačný a smeruje k úplnému zániku kultúrnej inštitúcie,“ varovali pracovníci múzea.

Koniec múzea však popiera ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré Agrokomplex spadá. „Je to nezmysel,“ povedala hovorkyňa Zuzana Gulová.

O zániku nehovorí ani riaditeľ Agrokomplexu František Ďurkovič. Podľa stanoviska, ktoré zaslal médiám, má činnosť múzea naďalej pokračovať.

Prepúšťanie zamestnancov múzea označil za „úplne prirodzenú fluktuáciu zamestnancov“. Zdôvodnil ju tým, že podľa uznesenia vlády musí Agrokomplex s viac ako 180 zamestnancami vytvárať kladný hospodársky výsledok bez zaťaženia štátneho rozpočtu.

„Štátny podnik Agrokomplex podniká v konkurenčnom prostredí, z čoho vyplýva úloha sledovať efektivitu a prínos každej pozície. V zmysle zákona sa robí redukcia pozícií, ktoré boli v našom podniku vykonávané duplicitne,“ dôvodí Ďurkovič.

Neodpovedal však na naše otázky, ktoré pozície boli vykonávané duplicitne a prečo sa duplicite nezabránilo už skôr. Bez reakcie ponechal aj otázku, či odídu aj zamestnanci z iných úsekov Agrokomplexu, alebo len pracovníci múzea.

Zdroj: Slovu rušiť sa na Agrokomplexe vyhýbajú

Prepustení zamestnanci by v rámci svojich dvoj až trojmesačných výpovedných lehôt mali ostať pracovať na Agrokomplexe, nie však v múzeu.

V júni zrejme vedenie podniku nepredĺži zmluvu ďalšiemu pracovníkovi, ktorý má na starosti digitalizáciu zbierkového fondu. Od júna by mal na digitalizáciu ostať iba jediný pracovník, čím sa podľa zamestnancov digitalizácia prakticky skončí.

Ďurkovič to ale popiera: „Digitalizácia nebude ohrozená, túto povinnosť nám ukladá zákon, ktorý nebudeme v žiadnom prípade porušovať.“

Zamestnanci múzea, ktoré má vo svojej zbierke viac ako 26-tisíc predmetov a ktorého súčasťou je aj historická Nitrianska poľná železnica, skanzen a hospodársky dvor, hovoria, že nebude v silách ostávajúcich pracovníkov múzea zabezpečiť jeho chod.

Podľa pracovníkov múzea majú už teraz zamestnanci kumulované funkcie a nestíhajú, mienia, že ich počet by sa mal zvýšiť a nie znížiť. Pre porovnanie – v 90. rokoch malo múzeum tri desiatky zamestnancov.

Problémom je aj rušenie plánovaných podujatí. „Akcie v podstate nerušia, slovu rušiť sa zo zásady vyhýbajú. Všetko to bude na tých ľuďoch, čo tu zostanú, ktoré akcie budú chcieť robiť a či to sami zvládnu, ak si na to trúfnu. Akcie podľa vedenia podniku môžu byť, len neviem, čo tu urobí päť ľudí,“ povedal jeden zo zamestnancov múzea.

Ďurkovič v stanovisku z polovice marca napísal, že terajší počet zamestnancov dokáže zabezpečiť požadovanú činnosť. V tom čase však v múzeu pracovalo ešte trinásť ľudí.

Rušia ukážky bojov aj hospodársky dvor

Podľa našich informácií zrušili podstatnú časť podujatí z plánovaného kalendária akcií v poľnohospodárskom múzeu. Informácia o zrušení podujatí bola uverejnená aj na webe múzea, zamestnanci ale tvrdia, že na príkaz zhora ju museli po pár dňoch stiahnuť.

„Podujatia nariadil zrušiť priamo riaditeľ na jednej z porád. Zápisnicu z toho ale nemáme a teraz bude riaditeľ tvrdiť, že nič také nikdy nepovedal a že má na to svedkov,“ povedal zamestnanec múzea.

Šéf Agrokomplexu Ďurkovič sa už pred časom ohradil voči zverejnenej informácií, že väčšiu časť podujatí z kalendária dal zrušiť on.

Na otázky, kto rozhodol o zrušení podujatí, prečo sa rušia akcie, ktoré robia múzeu návštevnosť a koľko podujatí ostane zachovaných, Ďurkovič ani napriek opakovanej výzve neodpovedal.

Počet návštevníkov múzea pritom za posledné tri roky podľa štatistiky od zamestnancov múzea stúpol zhruba o šesťtisíc ľudí – práve vďaka akciám, ktoré múzeum robilo. Ako si chce múzeum udržať návštevnosť bez podujatí a so zredukovaným počtom zamestnancov, Agrokomplex nevysvetlil.

Ruší sa napríklad aj akcia Ukážka bojov z 2. svetovej vojny, ktorá bola podľa zamestnancov múzea pri minimálnych nákladoch zisková. Bola navyše jedinou svojho druhu v Nitre a okolí.

Končí tiež hospodársky dvor, ten podľa Ďurkoviča patril k aktivitám, ktoré „neprinášali žiaden efekt, iba náklady“.

Zamestnanci múzea oponujú, že hospodárske zvieratá využívali aj na ziskovú činnosť, ako napríklad jazdy na poníkoch, na vozíku ťahanom poníkmi či na ukážky gepľa ťahaného koňom.

Podľa Ďurkoviča stavia plot súkromník

Slovenské poľnohospodárske múzeum založili v roku 1922 v Bratislave. Podľa terajších pracovníkov sa však svojej stovky asi nedožije.

Počas druhej svetovej vojny budovu múzea poškodili, preto ho v roku 1960 presunuli do Nitry. Výstavné priestory malo múzeum najskôr pod hradom, na Dlhú ulicu v areáli Agrokomplexu ho presťahovali v roku 1992.

Celková plocha múzea zaberá tridsať hektárov. V Nitre sa už dávnejšie hovorí o tom, že tieto pozemky sa majú rozparcelovať a predať. Zamestnanci múzea upozornili, že neďaleko parkoviska vzniká v týchto dňoch oplotenie a začína sa tam stavať.

Vedenie štátneho podniku tieto úvahy odmieta a tvrdí, že v rámci areálu Agrokomplexu sa nič neoplocuje. „Pred našim areálom si majiteľ vlastného pozemku robí plot,“ vyhlásil František Ďurkovič.