KRÁĽOV BROD. Obyvatelia obce Kráľov Brod v okrese Galanta s radosťou konštatovali, že Trnavský samosprávny kraj (TTSK) pripravuje projekt na opravu cesty č. II/561, ktorá vedie cez ich dedinu. Cesta je nekvalitná následkom záťaže medzinárodnej kamiónovej dopravy. Plánovaná rekonštrukcia sa týka 18-kilometrového úseku z Dolných Salíb cez Kráľov Brod až do Topoľníkov. TASR o tom informoval starosta Kráľovho Brodu Pavel Racsko.
"Projekt je v takom štádiu, že sa už pripravuje stavebné povolenie. Zatiaľ o konkrétnom termíne začatia prác nemám vedomosti," uviedol starosta s tým, že ide o štátnu cestu, ktorej obnovu rieši TTSK.
Ak sa podľa Racska dorieši aj oprava cesty, obyvatelia budú spokojní. "Všetko je kompletne vybudované, plyn, vodovod, kanalizácia. Máme športové ihrisko s umelou trávou a osvetlením, ako aj detské ihrisko. Dokončili sme kultúrny dom, opravili kostol, školu a škôlku. V súčasnosti pripravujeme rekonštrukciu chodníkov," priblížil Racsko.
Dodal, že obec musí doriešiť ešte protipovodňové hrádze v intraviláne. "Tento rok, pokiaľ ide o povodňovú situáciu, sme veľký problém nezaznamenali aj keď sme vyhlásili II. stupeň povodňovej aktivity. Išlo o podzemné vody, ktoré zaplavili viaceré pivnice. Situácia nepraje farmárom. Voda stojí na poliach," priblížil. Pripomenul, že jeden úsek hrádze doriešili už pracovníci Slovenskej vodohospodárskej výstavby a ďalšia časť je v štádiu prípravy riešenia.
"To, čo nám robí vrásky na čele, je slabý prírastok obyvateľstva. V roku 2011 sme mali podľa sčítania ľudu 1156 obyvateľov, ale v škole máme len 19 detí. To je na takýto počet obyvateľov veľmi málo," konštatoval starosta.
Obec Kráľov Brod vznikla novším osídlením poddaných z okolitých dedín na majeri panstva Šaľa, nachádzajúcom sa v chotári Tešedíkova v rokoch 1785-87. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1252. V oficiálnych kráľovských dokumentoch sa objavila v roku 1334.
V dedine žije približne 87 percent občanov maďarskej národnosti, zvyšok sú Slováci. K obci sú administratívne pričlenené miestne časti Slovenské Pole a Máčonáš.
Obyvatelia slovenskej národnosti, ktorí bývajú hlavne v časti Slovenské Pole, sem prišli na začiatku 20. storočia. Pôvodných obyvateľov a ich potomkov už je tu pomerne málo, mladá generácia sa sťahuje preč. Napriek tomu je v obecnom časopise každý článok v maďarčine a v slovenčine.
