NITRA. Podľa slov riaditeľa Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) v Nitre Jozefa Baka je pôda v niektorých lokalitách taká podmáčaná, že mnohé polia zostanú tento rok neobrobené. Komora zatiaľ stále zbiera informácie o škodách, ktoré poľnohospodárom narobili povodne či vysoká hladina spodnej vody. "V rámci okresov Nitra, Šaľa, Zlaté Moravce a Topoľčany je stále pod vodou alebo silne podmáčaných 12.000 hektárov ornej pôdy. Predpokladáme, že sa nebude dať obrábať ešte minimálne týždeň alebo aj dva. Niekde sa naozaj tento rok nebude dať robiť vôbec," uviedol Bako.
Pre zaplavené polia hrozí, že farmári nestihnú agrotechnické termíny a niektoré plodiny už tento rok vôbec nezasejú. "Týka sa to hlavne jačmeňa. Niekde stihli zasiať v marci, niekde majú zasiate na 60 percent, ale sú oblasti, napríklad v okrese Zlaté Moravce, kde sa na poliach ešte nedalo pracovať a tam nemajú zasiate nič," vysvetlil Bako. Ako uviedol, najpostihnutejšie sú poľnohospodárske družstvá v povodí Nitry, Váhu a Žitavy. "Napríklad pri obci Lefantovce, Výčapy Opatovce, Zbehy, Čakajovce, Nová Ves nad Žitavou, Vráble, Lúčnica, Šaľa, Selice a ďalšie," vymenoval Bako.
Podľa jeho slov je ešte predčasné sumarizovať presné škody, pretože dosahy nepriaznivého počasia sa budú prejavovať dlhší čas a v rôznych oblastiach. Straty môžu utrpieť farmári, ktorí už zasiali pšenicu, tá však po dvoch až troch týždňoch pod vodou môže odumrieť. Nakúpené osivo, ktoré sa nestihlo včas dostať do pôdy, musí zostať na sklade, kde môže podľa Baka podstatne stratiť na kvalite. "Neskorým výsevom sa tiež skracuje vegetačné obdobie. Narúša sa aj celý cyklus obmeny plodín na poliach. To znamená, že napríklad niekde, kde mal byť zasiaty jačmeň, sa bude musieť opäť zasiať kukurica, čo môže zhoršiť kvalitu pôdy. Tá sa stráca aj pre samotné zatopenie. Pôda sa nám zhutňuje, vyplavujú sa rôzne soli, dostávajú sa sem všelijaké naplavené látky. Takéto polia sa budú musieť dať znova do poriadku," pokračoval Bako.
Poľnohospodári tvrdia, že vlastnými silami si s každoročným zaplavovaním polí neporadia. Riaditeľ RPPK je presvedčený, že do protipovodňových opatrení sa musia zapojiť všetci. "To znamená, farmári, vodohospodári, obce aj štátne inštitúcie. Kedysi sa tento problém riešil hydromelioráciami, vďaka ktorým voda z polí odtekala podstatne rýchlejšie ako dnes. Pred 20 rokmi boli vybudované, no dnes už odvodňovacie kanály prakticky vôbec neslúžia, pretože sú zanesené a nikto sa o ne systematickejšie nestará," skonštatoval Bako.
