Večne zaplavovanej dedine pri Žitave župa nepomôže

Kraj neplánuje s mostom urobiť nič. Odkazuje na dôslednejšie čistenie koryta pod ním.

VIESKA NAD ŽITAVOU, NITRA. Večne zaplavovaná dedina chce v oveľa väčšej miere bojovať s jarnými povodňami.

Chystá päť valov v celkovej dĺžke asi jeden kilometer, ktoré by mali výraznou mierou prispieť k ochrane zalievaných domov a záhrad.

Pred troma rokmi zasiahla Viesku nad Žitavou storočná voda. Ak by aj neprišla vtedy, dočkali by sa jej v dedine túto jar.

Také veľké vody, ako mali v dedine v roku 2010 a v tomto roku, si nepamätajú ani najstarší obyvatelia.

Ešte aj približne dva týždne po záplavách je veľká časť polí pri vstupe do dediny pod vodou, záhrady a dvory sú stále podmáčané.

Nemilosrdná

„U nás to je stály problém už niekoľko rokov dozadu, len v minulosti neboli tie vody také agresívne. Z roka na rok voda stúpa prudšie a je jej viac,“ hovorí starosta Štefan Mladý.

Voda prichádza od záhrad, je zradná a nemilosrdnejšia ako keby dedinu vytápala z prednej časti.

Odhaduje sa, že tento rok zaliala Žitava a zvýšené spodné vody asi štyridsať hektárov pôdy. S vodou bojovali približne dve desiatky domov. Boli lokality, kde nepomohli ani vrecia s pieskami.

Za najväčší problém označil starosta most cez Žitavu pri vstupe do dediny.

Postavili ho ešte pod vojnou. Ustupujúci Nemci ho údajne podmínovali a chystali sa ho vyhodiť do vzduchu. Zasiahla ale obyvateľka, ktorá Nemcom darovala upečenú hus s podmienkou, že most nechajú tak.

Starosta si dodnes nie je istý, či skutok obyvateľky dedine pomohol alebo poškodil.

Župa: Lepšie čistite

Most vlastní nitrianska župa. Jeho zbúranie a výstavba nového by hrubým odhadom vyšla na 300-tisíc eur, kraj s novým mostom ale neráta.

„Dlho sme polemizovali nad tým mostom. Najideálnejšie by bolo, ak by sa zvýšil jeho prietok, voda by odtiekla lepšie. Bolo už viacero rokovaní, minimálne desať rokov sa zaoberáme, čo s tým. Vlastníkom koryta sú vodohospodári, tí hovoria, že most je zlý, vlastníkom mosta je kraj, ten zase hovorí, že treba viac koryto čistiť. Každý hovorí na toho druhého,“ zhodnotil situáciu starosta.

Hovorca župy Stanislav Katrinec vysvetlil, že v 6-miestnej stupnici stavebno-technického stavu je most vo Vieske nad Žitavou vo štvrtom stupni, čiže jeho stav je uspokojivý – podobne ako v prípade ďalších 140 mostov v majetku kraja.

„Problémy, ktoré sa v jeho blízkosti vyskytujú, nevyplývajú z jeho zlého stavu, ale zo zlého stavu koryta Žitavy na tomto úseku,“ povedal Katrinec. Dôkazom je podľa hovorcu to, že keď sa koryto pred pár rokmi poriadne prečistilo, situácia sa ihneď zlepšila.

„Odporúčame, aby sa vyčistilo koryto pod mostom, aby sa obnažili krídla mostného objektu a obnovil sa tak pôvodný prietok. Mali by sa prijať aj také opatrenia, ktoré by zabránili zatarasovaniu prietoku riečky nielen komunálnym odpadom, ale aj rozmernejšími predmetmi. Potom nebude potrebné stavať v obci nový most,“ vyhlásil hovorca kraja.

So župou ale nesúhlasí starosta. „Most je nedostačujúci a všetko brzdí,“ povedal Štefan Mladý. Pripomenul, že v čase záplav na ňom trávili celé noci dobrovoľní hasiči, ktorí dohliadali nad prietokom. Ani to však dedinu pred záplavami neochránilo.

Valy

Vo Vieske nad Žitavou sa snažia prísť na to, čo by obyvateľov mohlo ochrániť pred prívalovými vodami.

V žiadnom roku ešte neprišlo k evakuácii obyvateľov, viaceré rodiny ale utrpeli značné škody na majetku.

Centrálny register škôd neexistuje, ľudia si škody likvidujú cez poisťovne. Aj tu ale narážajú na problém, pretože spoločnosti nie sú ochotné domy v často zaplavovanej lokalite poistiť. A ak áno, tak pridraho.

„Pripravujeme päť ochranných valov v celkovej dĺžke asi kilometer. Vzniknú na miestach, ktoré máme zmapované na základe našich skúseností a na základe vyjadrenia odborníkov a projektanta,“ povedal starosta Mladý. Jeden val už existuje, spravili ho však len provizórne z hliny. Ďalší si čiastočne začal stavať miestny občan.

Na valy už existuje štúdia. Pripravuje sa aj projektová dokumentácia, ktorá bude stáť odhadom 6-tisíc až 8-tisíc eur podľa toho, za akú cenu sa vysúťaží.

Starosta upozorňuje, že prípravy treba riešiť už teraz, aby bola dedina nachystaná na výzvu, do ktorej sa obec bude môcť prihlásiť a na protipovodňové opatrenia tak získať peniaze z eurofondov.