ŠAĽA. V minulom týždni Mestskú políciu v Šali opäť zamestnávali Rumuni, ktorí organizujú fiktívne zbierky. Chodia bez pokladničiek, iba s vytlačenými hárkami. Aby pôsobili dôveryhodne, majú na nich vytlačené logá Červeného kríža či Unicefu. Najnovšie akože predávajú aj Nota bene, časopis, ktorého predajcovia sú ľudia bez domova. V rukách však majú zväčša iba jeden pokrčený kus, ktorý je dva roky starý.
Nemajú povolenie
Rumuni sa v Šali objavujú sporadicky, zhruba raz za dva mesiace. Šaľania sa na ich praktiky sťažovali už dlhodobo cez sociálnu sieť.
„Posilnili sme hliadky aj zameranie, ale keď zbadali auto alebo uniformy, splynuli s davom a bolo veľmi ťažké ich určiť. Teší ma, že nám ich občania začali nahlasovať, môžeme byť efektívni len v spolupráci s nimi,“ hovorí náčelník Peter Krokavec.
Pohyb „falošných vyberačov peňazí“ polícii v poslednej dobe aktívne nahlasujú členovia z miestneho občianskeho združenia. „Obyvateľov varujeme, aby nezakročovali, ich jedinou úlohou je zapamätať si typ auta, farbu, ešpézetku a osobu páchateľa, nechceme, aby sa hrali na hrdinov, od toho sme platení my, to je naša práca,“ vraví náčelník. Ak polícia zistí, že na vykonávanie zbierky nemajú povolenie, dopúšťajú sa priestupku. Môžu byť pokutovaní až 33 eurami, takú čiastku u seba však nikdy nemajú, preto je pokuta nižšia.
„Je dôležité, aby sme im znemožnili vykonávať tú činnosť, keď sa vykážu dva-trikrát po sebe, zistia, že sa im tu vôbec neoplatí vykonávať zbierku.“
Zmena legislatívy
Bez povolenia sú často aj podomoví predajcovia. Zneužívajú dôveru najmä starších ľudí, ktorí sa na pofidérnej kvalite tovaru respektíve nevýhodných zmluvách už viackrát popálili. Polícia preto odporúča neotvárať dvere neznámym ľuďom. Tí si môžu všímať detaily a „domáci“ sa tak vystavujú riziku „mapovania terénu“.
„Dôchodcovia sa stávajú obeťami podvodu, preto naša osvetová činnosť bude zameraná opäť aj na kluby dôchodcov, kde ich chceme upozorniť a vysvetliť nebezpečnosť už iba vôbec komunikácie s takýmito ľuďmi. 16. apríla organizujeme preventívnu akciu, ktorú vyvolalo OZ Šaľa - tvoje mesto, Ako sa nestať obeťou. Povedú ju preventistky z kraja.“
Problémy s podomovým predajom majú nielen mestá, ale aj obce. Starostovia sú pri riešení oveľa ráznejší.
„Po maďarsky hovoriaci Rumuni si od starej pani vypýtali 500 eur za masírovač nôh, ktorý stojí asi 6 eur na internete, vlani za namontovanie žľabov pýtali najprv 50 eur, potom chceli 500, pred Vianocami elektrikári nahovárali ľudí, aby prestúpili k nim a istá pani sa takýmto spôsobom prepísala do inej poisťovne,“ hovorí starosta Čierneho Brodu Pavel Nagy len nepatrnú časť prípadov, ktoré riešil za posledné obdobie.
Predajcom ponúka na prezentáciu výrobkov alebo vierovyznania budovu obecného úradu alebo kultúrneho domu. Čas konania by vyhlásil cez obecný rozhlas. Predajcovia to ale podľa neho nevyužívajú, argumentujú, že to nie je efektívne.
„Hovorím im, že u nás si občania neprajú, aby chodili od domu k domu. Ľudia si už zvykli a akonáhle uvidia podozrivé osoby, okamžite to na úrade hlásia. Potom robím patričné kroky buď za asistencie polície, alebo idem na obhliadku sám,“ vraví Nagy. Tento nepriaznivý stav, na ktorý doplácajú väčšinou dôchodcovia, sa podľa jeho slov zmení iba vtedy, ak sa upraví legislatíva.
