NOVÝ ŽIVOT. Námietky proti výstavbe malej vodnej elektrárne v Eliášovciach vyjadrili minulú stredu na Obecnom úrade v Novom Živote všetci tí, ktorých sa projekt dotkne.
Vodoprávne konanie zvolal Obvodný úrad životného prostredia v Trnave.
Stretnutie, na ktorom bol aj investor, bolo veľmi emotívne, vzájomné prekrikovanie museli občas zastavovať úradníčky.
Elektráreň zatiaľ nepostavili
S výstavbou malej vodnej elektrárne na Malom Dunaji nesúhlasia miestni poľovníci, poľnohospodári, rybári a iní. Pripomienky konfrontovali priamo s investorom.
Pýtali si od neho záruku na to, aby po výstavbe elektrárne nestúpla hladina podzemnej vody.
Obávajú sa, že pivnice a polia, ktoré majú zaplavené len počas intenzívnych dažďov, budú mať pod vodou už nastálo.
Investor, Martin Paták z Prvej Produkčnej, ich ubezpečoval, že hladina spodnej vody sa nedvihne. Vyplýva to z ich štúdie, ktorú vypracovala odborná spoločnosť.
„Štúdie sú na papieri,“ reagoval poľnohospodár zo susednej obce. Poukázal aj na to, že ho ako majiteľa susedných pozemkov spolu s ostatnými vlastníkmi úradne obišli a k elektrárni sa nemohol doteraz vyjadriť.
„Oslovili sme všetkých, ktorých sme mali,“ ohradil sa Paták. Bratislavská firma sa obnoviteľnými zdrojmi energie zaoberá od roku 2008. Zatiaľ neprevádzkuje žiadnu vodnú elektráreň ani žiadnu nevybudovala. Spolupracuje so spoločnosťou Hydrotechnológia, s.r.o, ktorá už má za sebou vodné diela vo Zvolene, Málinci, Demänovej, Nezbudskej Lúčke, Kraľovanoch a Ivachnovej.
Škody vyššie ako prínosy
Časť miestnych obyvateľov a organizácií je proti výstavbe elektrárne hlavne z environmentálnych dôvodov, jej význam preto vzhľadom na predpokladaný výkon 0,7 MGW považujú nie za strategický, ale za nulový. Pri prevádzke 8 400 hodín by mala vyrobiť približne 5-tisíc megavatthodín energie ročne.
Podľa koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov sa má však do roku 2030 postaviť 368 malých vodných elektrární. Eliášovce - časť Nového Života - sú jednou z lokalít, ktoré spadajú do vládou schváleného riečneho kilometra. Eliášovská elektráreň by mala byť umiestnená medzi dvomi fungujúcimi elektrárňami, ktoré sú v Čiernej Vode a Novej Dedinke.
Malá vodná elektráreň by mala mať podľa Patáka veľkosť menšieho rodinného domu. Jej výstavba by trvala dva roky, vyžiadala by si zhruba 4 milióny eur. Vplyv na životné prostredie bude podľa Patáka minimálny, Pavol Littera z Prírodovedeckej fakulty UK je presvedčený, že výstavba elektrárne bude mať negatívne účinky na životné prostredie. Vraví, že prúdenie vody sa zastaví a samočistiaca schopnosť rieky sa výrazne oslabí. Vzdutie hladiny ohrozí 11 druhov rýb európskeho významu, rovnako ako staré hlavové vŕby, v ktorých dutinách bol zistený výskyt vzácneho chrobáka.
Ekologické škody, ktoré by podľa Martina Farského zo Slovenského rybárskeho zväzu vznikli realizáciou stavby, by boli vyššie ako prínosy z čistej energie.
„Vzdutím určitej časti toku sa obmedzí prirodzené rozmnožovanie rýb, zároveň riečne ryby nebudú môcť migrovať na väčšie vzdialenosti. Ichtyologický prieskum preukázal, že rýb, ktoré migrujú na väčšie vzdialenosti, sa tu vyskytuje pomerne veľké množstvo druhov. Rybovod, ktorý je tu plánovaný, je skôr náhradným riešením na vodné stavby, lebo jeho účinnosť je dosť nízka,“ povedal ichtyológ, ktorý tlmočil negatívne stanovisko rybárov v rámci stavebného konania.
„V rámci príprav sme dali súhlasné stanovisko s podmienkami, ktoré neboli všetky splnené. Urobil sa síce prieskum, ale bez vyčíslenia škôd a adekvátnych revitalizačno - kompenzačných opatrení. Problém je v tom, že sa nerobilo posudzovanie na životné prostredie, keby sa robilo, objaví sa to už v prvej fáze,“ dodal Farský.
Obvodný úrad životného prostredia v Dunajskej Strede pri zostavovaní rozhodnutia vychádzal zo štúdií niekoľkých inštitúcií. Tie jednotlivé vplyvy vyhodnotili s minimálnym dopadom na životné prostredie.
„V prílohe č. 4, ktorá sa zaoberá dopadmi výstavby MVO Eliášovce na rastlinstvo a biotopy Malého Dunaja, sa vyhodnotilo, že negatívny vplyv na lesnú aj na nelesnú vegetáciu sa neočakáva, respektíve bude minimálny. Na základe posudku režimu podzemných vôd vodný zdroj Jelka a Lehnice nebudú výstavbou ovplyvnené,“ odpísala nám vlani okrem iného Kristína Pivodová z úradu.
Obec Jelka ako účastník konania tiež prehodnotila v minulom týždni svoje pôvodné stanovisko, avšak z nesúhlasného na súhlasné. „Je s mnohými podmienkami, ktoré musí investor splniť,“ povedal starosta Imre Farkaš.
Rozhodnutie už majú
Malá vodná elektráreň je momentálne na súde. Poľnohospodárske družstvo, rybári a poľovníci podali v januári žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trnave. Ten totiž vlani v novembri povolil stavbu.
„Stavebný úrad nekonal so všetkými účastníkmi konania. Toto porušenie dokonca prvostupňový orgán pripustil aj priamo v namietanom prvostupňovom rozhodnutí, keď uvádza, že úrad pochybil, keď opomenul zaslať oznámenie o začatí územného konania vlastníkom susedných ne- hnuteľností..., pochybil navrhovateľ ako aj stavebný úrad, preto vykoná nápravu tým, že územné rozhodnutie o umiestnení stavby doručí aj týmto opomenutým účastníkom konania. Odvolací stavebný úrad konštatoval, že takýto postup je v poriadku. Podľa odvolacieho stavebného úradu je totiž v poriadku, že i keď stavebný úrad neoznámil začatie konania všetkým účastníkom, napadnuté rozhodnutie už doručil všetkým. Takýto záver je absurdný,“ konštatuje okrem iného v žalobe právnička.
Neštandardné okolnosti
Členovia poľovníckeho združenia Fehérág spísali proti výstavbe elektrárne aj petíciu. Rozbehli ju hneď potom ako obec zmenila územný plán, v ktorom schválila zmeny a doplnky. V čase petície sa o plánovanej elektrárni mala dozvedieť aj starostka Blahovej Nataša Rajcsányiová.
„Upozornili ma na ňu poľovníci, tak sme sa začali o to zaujímať a zistili sme, že boli obídené naše práva - cez náš kataster boli plánované prístupové cesty. Keď som volala na životné prostredie do Dunajskej Stredy, boli veľmi prekvapení, že odkiaľ viem, že niečo takéto sa chystá.“
Poľovníci hovoria, že rozhodnutia smerujúce k výstavbe elektrárne boli prijímané za veľmi neštandardných okolností. Ide napríklad aj o územné konanie, ktoré sa začalo bez ukončenia pripomienkového konania k zámeru elektrárne. Starosta Tibor Fehér pripustil, že niektoré kroky zamestnanci úradu možno predbehli tým, že vyhlásili územné konanie skôr, ako bol zámer ukončený. Hneď, ako sa to vraj dozvedel, ho prerušil.
Na oznámení o začatí prerokovania návrhu územného plánu bol uvedený názov obce Holice, nie Nový Život. Podľa starostu sa stala chyba iba v jednej vete a skutočnosť, že ide o plán obce Nový Život, bola všade zvýraznená.
"Je to najkrajšia nížinná rieka, aká je na južnom Slovensku ešte zachovalá, elektráreň by ju do veľkej miery zničila. Keďže je väčšina ľudí a organizácií proti jej výstavbe pýtam sa, koho záujmy naše úrady zastupujú, ľudí, čo tu žijú alebo záujmy dvoch-troch investorov," uzatvára Littera.
Na vodoprávnom konaní. FOTO: (LAZ)
