Basketbalový Inter urobil pred desiatimi dňami elementárnu chybu. Aj funkcionár futbalového klubu z Horných Plachtiniec by sa hanbil, keby postavil do zápasu hráča so štyrmi žltými kartami. Následne by si vypočul jasný verdikt z disciplinárky a so sklopenými ušami by išiel domov po kanáloch.
Ale v basketbale máme novú dobu. Klamári dnes vyučujú tých, čo roky dodržiavali platný disciplinárny poriadok. Pod košmi vždy platilo, že klub si stráži počet technických chýb u svojich hráčov a ak nazbierajú tretiu, automaticky ich nepostaví do zápasu.
Rančík hral v piatom zápase série proti Nitre neoprávnene. To je jasné ako facka. Potvrdilo to aj stanovisko všetkých ostatných extraligových klubov.
Interisti si najali právnikov a tí sa chytili slamky. Vraj či si mal Rančík sám zastaviť činnosť? Vraj činnosť mu môže zastaviť iba disciplinárka.
Čo na tom, že roky v basketbale platí postup, že klub si má sám rátať hráčske prehrešky. Čo na tom, že keď v decembri inkasoval tretiu technickú chybu hráč Interu B Musil, klub ho na ďalší zápas automaticky nepostavil... Keď ide o finále a o Rančíka, zrazu sa vymyslia iné pravidlá.
To, že disciplinárka v basketbale nezastavuje činnosť, ale strážia si to kluby sami, nie je vec niekoho lenivosti. Súvisí to s hracími časmi zápasov. Napríklad v prvej lige mužov sa hrá v sobotu večer a v nedeľu ráno. Mládež zasa hrá dva zápasy po sebe v priebehu celej soboty. Preto je nemysliteľné, aby sa čakalo na verdikt disciplinárky (tá by musela zasadať asi nonstop), zodpovedné sú jednoducho kluby.
Hracia komisia SBA si vypočula striktne právny výklad Interu a vyhovela mu. Zrazu sa môžu miešať športové predpisy a právne normy. Zaujímavé. Keby túto istú chybu urobil hociktorý iný klub, po minúte by zaznel verdikt o kontumácii a treste pre hráča a klub. Nikto z komisie by sa s vidiečanmi ani nebavil.
Inter má kvalitné mužstvo, o tom niet pochýb, ale jeho právnici sú ešte ostrieľanejší. Uvidíme, či nebudú mať prácu aj vo finálovej sérii. Možno znovu presvedčia riadiaci orgán, že čierna je vlastne biela. Bratislavčania si potom rovno môžu zavesiť na krk zlaté medaily. Veď o to predsa ide, nie? Vyhrať za každú cenu.
