Nitriansky gólman je mimo hry od prvého kola, na zápas v Trenčíne nikdy nezabudne, v 37. min. si po strete s Depetrisom privodil dvojitú zlomeninu ľavej nohy. Hoci veril, že na jar zasiahne do hry, rekonvalescencia sa nečakane natiahla. „Svalstvo na nohe som mal po tej sadre akoby ochrnuté, teraz spevňujem nohu, v tejto fáze nemá zmysel niečo zbytočne uponáhľať,“ premýšľa Lukáš nahlas.
Pri návrate na trávnik sa zveril do rúk Maroša Drinku, skúsený fyzioterapeut mu naordinoval postupnú záťaž. „Hoci už chodím bez barly a sadnem si aj na bicykel, na tréning to zatiaľ nie je. Stále si netrúfam na prudké pohyby, skoky či odrazy, možno o mesiac,“ prognózuje 26-ročný brankár prechod na ostrejší tréning.
V kabíne Nitry je pritom Lukáš častým hosťom, pozorne sleduje aj boj o záchranu. „Vytvoril sa veľmi dobrý kolektív, partia je vždy základom úspechu. Ešte ale nemáme nič vyhraté, chalani sa musia stále koncentrovať, z tohto pohľadu bude veľmi dôležitý už najbližší zápas doma s Košicami. Keď vyhráme, máme to v suchu,“ usmieva sa brankár, ktorému končí v Nitre na konci júna zmluva. „Čo bude potom, sám neviem. V lete si určite sadneme s funkcionármi, aby sme si povedali, ako ďalej. Ja v tejto chvíli nemyslím na nič iné, len aby som sa dal do poriadku, to je pre mňa teraz to najpodstatnejšie,“ hľadí Lukáš s optimizmom do budúcnosti.
Keď ho podpichneme s otázkou, či si trúfne povedať meno vypadávajúceho, len sa usmeje. „Je mi to úplne jedno, kto vypadne, len nech to nie je Nitra,“ povie na rovinu. „Táto pauza mi dala veľa, vyčistil som si hlavu od futbalu, mal som dosť času, aby som si uvedomil, ktoré veci sú v živote podstatné,“ povie Hrošík zamyslene pri rozlúčke.
