Družstvo žien má za sebou druhú sezónu v interlige. Získali ste v nej štyri body, teda o tri viac ako pred rokom. Ako hodnotíte ročník?
- Opäť sme sa posunuli vyššie. Nielen počtom získaných bodov, ale najmä rastom výkonnosti mladých hráčok, tých, ktoré mali chuť na sebe pracovať, ale aj herným prejavom vo viacerých zápasoch, v ktorých sme potrápili vysokých favoritov. Ako príklad spomeniem suveréna ligy a víťaza medzinárodnej súťaže Challenge cup Most. Na druhej strane sme sa nevyhli výpadkom, najmä keď chýbali niektoré z kľúčových hráčok, a pri nepriaznivom vývoji skóre sa mladý kolektív predčasne zložil. Mali sme veľmi ťažký úvod a stratené body s Mostom a v Jindřichovom Hradci, ktoré nám ušli v posledných sekundách, sa negatívne podpísali na sebadôvere dievčat. Pri troške šťastia alebo väčších skúsenostiach sme mohli reálne získať 8 až 9 bodov. To by bol s tak mladým kádrom obrovský úspech. Nakoniec sme získali polovicu, čo za neúspech rozhodne nepovažujeme.
Počas súťaže ste sa potýkali s viacerými problémami. Asi najvýraznejším bola šírka kádra, keď za ženy prakticky neustále nastupovali aj dorastenky. Ako bude teda vyzerať ďalší rok vo WHIL?
- Na začiatku prípravy sme mali hráčok na dve družstvá, no postupne sa káder z rôznych príčin zužoval a dohrávali sme s 10 alebo 12 hráčkami, s výnimkou Šimákovej a Danišovej všetko dorastenky. Tie bojovali paralelne v dorasteneckej lige o titul a ešte si plnili aj reprezentačné povinnosti. To, ako zvládli záver oboch súťaží, je obdivuhodné a patrí im za to veľká vďaka a uznanie. Naše ďalšie účinkovanie vo WHIL je závislé od ekonomického zabezpečenia a vytvorenia aspoň poloprofesionálnych podmienok. Bez nich nie je možné udržať hráčky, ktoré svojou výkonnosťou zaujali kluby doma i v zahraničí.
Jedným z pozitív sezóny je určite aj strelecká fazóna Jasmíny Vargovej, navyše viacero dorasteniek naznačilo potenciál do budúcna.
- Jasmínka sa stala v devätnástich rokoch druhou najlepšou strelkyňou WHIL, čo je prekvapujúce vzhľadom na to, že je viac tvorcom hry ako typickým zakončovateľom. Naznačuje svoj potenciál do budúcnosti, no podobný výkonnostný nárast ukázala aj najlepšie strieľajúca pivotka Barbora Königová, či vyše stogólová spojka Simona Sýkorová. Samozrejme, musia na sebe ešte tvrdo pracovať, ale sú to hráčky s veľkou perspektívou, ktoré by chcel mať v kádri každý tréner.
Aj keď sa klubu veľmi nedarilo v ženskej súťaži, všetko ste si vynahradili v kategórii starších dorasteniek. Po minuloročnom druhom mieste ste teraz získali titul majsteriek Slovenska.
- Staršie dorastenky sa už piaty rok po sebe posúvajú vyššie a v tejto sezóne pretavili svoj postupný výkonnostný rast do majstrovského titulu. Od prvého kola boli suverénom súťaže, napriek tomu, že aj v družstvách Michaloviec, Šale, Bytče a Partizánskeho hrali hráčky, ktoré hrali vo WHIL. Aj mladšie dorastenky sa postupne formovali smerom k medailovým ambíciám a po jesennej časti boli na čele súťaže. Na jar sme však uprednostnili vyšší záujem - postup kadetiek na ME, a tak nás predbehli družstvá, ktoré si svoje najlepšie hráčky viac šetrili. Oproti vlaňajšku je to opäť zlepšenie, v súčte dorasteneckých umiestnení sme najlepší na Slovensku a za posledných päť rokov je to podobné. Len Michalovce a Bytča nám dokážu v mládeži dlhodobejšie konkurovať. Bytči však chýba nadväznosť na ženy a my by sme ich neradi nasledovali. Bola by to veľká škoda nielen pre budúcnosť nitrianskej, ale aj slovenskej hádzanej.
Staršie dorastenky UDHK ŠG sú najlepšie na Slovensku.
