NITRA. Je zástancom toho, že základňa na Mesiaci by bola akousi logickou medzistanicou pre ľudstvo v ceste na Mars a k asteroidom. V otázke osídľovania vesmíru človekom je ale skeptický, pretože kozmické výlety sú pre pozemšťanov príliš nákladné a priveľmi nebezpečné.
Aj o tomto rozprával minulý týždeň v Nitre planetárny fyzik slovenského pôvodu Ladislav Emanuel Roth (76), ktorý veľkú časť svojej kariéry pracoval pre americký Národný letecký úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Súperenie so Sovietmi hnalo výskum dopredu
Rodák z Košíc nemal ľahké detstvo, Nemci mu zavraždili otca. Vychovala ho mama a starí rodičia.
V roku 1966 emigroval do Ameriky a urobil kariéru, o akej sa sníva len málokomu. V oblasti kozmického výskumu patrí dnes Roth k absolútnej svetovej špičke. Ako doposiaľ jediný Slovák navrhoval americké vesmírne sondy, ktoré skúmali Venušu, Saturn a jeho mesiac Titan. Podieľal sa aj na ceste človeka na Mesiac.
Roth v Nitre povedal, že pred pár desiatkami rokov napomáhalo kozmickému výskumu aj neustále súperenie medzi Sovietmi a Američanmi. Úrady - v snahe získať pre svoju krajinu prestíž - boli ochotnejšie uvoľňovať peniaze na mimoriadne nákladné kozmické programy. „Dnes sa snáď projekty robia hlavne pre ich vedeckú dôležitosť, a nie preto, aby sa skórovali politické body,“ vyhlásil Ladislav Roth.
Jeden zo sľubných projektov, ktorý súvisel s výskumom Marsu a na ktorom sa slovenský fyzik podieľal, vlani zrušili. Roth naznačil, že to mohlo súvisieť s pretrvávajúcou hospodárskou krízou. „Kozmický výskum je len jeden malý kamienok vo veľkej mozaike vedeckého výskumu a národného hospodárstva. Čo sa deje inde, to cítiť aj v kozmickom výskume.“
Roth: Čo by sme na Marse robili?
Vesmír sa však podľa Ladislava Rotha bude postupne skúmať aj naďalej, vždy však skôr roboticky ako priamo človekom. „Používať ľudí je nákladné, ide hlavne o ich bezpečnosť. Pri dnešnej technike sa s nimi dá dostať len do určitej vzdialenosti. Na Venušu ale ľudskú posádku asi sotva vyšlete, je tam 450 stupňov.“
Planetárny fyzik sa tiež pousmial nad plánom istej spoločnosti predávať ľuďom jednosmerné letenky na Mars. Cesty tam sú dlhé, na Marse je zima a vyriešiť by sa musel aj problém so stravou.
Podľa Rotha sa na Marse nedá robiť vôbec nič. „Je tam veľmi riedka atmosféra a kysličník uhličitý, kyslík tam nie je vôbec. Na Zemi ho máme vďaka rastlinám, no kedysi nebol ani tu. O cestách na Mars vládnu veľmi romantické predstavy, no na to by bolo treba veľmi komplikované zariadenie na udržiavanie života,“ povedal.
O cestách na Mars sa ľahko hovorí, ich realizácia je ale podľa fyzika Rotha mimoriadne obtiažna.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Od nás inteligentnejších vo vesmíre niet
Rovnako je fyzik skeptický aj v možnostiach presídlenia čoraz viac prebujnenej populácie Zeme do kozmu. Ladislav Roth to viackrát označil za bájku pred spaním.
„Ľahko sa to hovorí spisovateľom a 'snílkom' a všetkým tým, čo neboli konfrontovaní s navrhnutím potrebných zariadení a udržiavaním týchto zariadení v chode. Tí, čo majú realizovať podobné lety, nie sú až tak optimistickí – lebo vedia, čo to technicky predstavuje,“ povedal 76-ročný fyzik.
Ladislav Roth rovnako pochybuje, že by vo vesmíre existovala inteligentnejšia forma života ako na Zemi. „Od nás inteligentnejšie? To myslíte vážne?“ pousmial sa nad takýmito úvahami.
Fakty
■ Ladislav Emanuel Roth sa narodil v Košiciach v roku 1936
■ vyštudoval elektroinžinierstvo v Prahe
■ za výskum polovodičov získal štátnu cenu
■ v roku 1966 emigroval do Ameriky, pracoval na Kalifornskej univerzite
■ absolvoval odbor planetárna fyzika
■ pracoval pre Laboratóriá prúdových pohonov Kalifornského technologického inštitútu CALTECH v Pasadene
■ navrhoval a konštruoval vesmírne sondy, jeho prístroje a výskum boli súčasťou projektov Apollo, Mariner, Viking, Magellan a Cassini
■ radar Cassini objavil na mesiace Titan útvary, o ktorých vedci hovoria ako o metánových jazerách
■ výskum Rotha priniesol aj ďalšie prekvapenie z Titanu – duny, ktoré naznačujú prítomnosť vetra a fakt, že jazerá sa z nevysvetlených dôvodov vyprázdňujú a zase plnia
■ je jediným Slovákom, ktorý sa podieľal na ceste na Mesiac
Tomáš Holúbek