Celý svet hľadel v sobotu v očakávaní na nemeckú bitku o Londýn. Mesto sa od rána farbilo do červenej a žltočiernej masy, nevraživosť by ste ale hľadali márne. Či sa už fanúšikovia Bayernu a Dortmundu rešpektovali alebo iba prehliadali, je jedno. K okoliu boli priateľskí, každý sa staral o seba. Plnili sa bary aj krčmičky. Londýn je drahé mesto, pri pive za 5 libier našinca aj prejde chuť na ďalšie. Nemci brali finále ako národnú prestíž, celé rodiny spájali futbal s kultúrou. Z výšky pohodlia sightseeing busu ste mohli sledovať hadiace sa rady pri Madame Tussaud’s, nie menší bol záujem o Big Ben či Londýnske oko. Piccadilly Circus patril Bavorom, Dortmund obsadil Trafalgarské námestie. Svet je malý, nemohli by ste inak stretnúť pri kráľovských záhradách krupinských rodákov s nitrianskou súčasnosťou Mariána Ďurovkina či Ivana Galáda.
Na anglickú metropolu by ste potrebovali mesiac, aj tak neuvidíte všetko. Aký kontrast s najkrajšou hrou. Sobotňajšie finále ponúklo za deväťdesiat minút všetko, čo malo, bolo reklamou na futbal, 86-tisíc divákov strhla zápletka na trávniku. Nadchol pritom už úvodný ceremoniál, počas ktorého sa hracia plocha premenila na pár minút na bojisko, pešiakov, lukostrelcov aj rytierov v brnení potom vystriedali futbalisti. Hoci už pri bitkách netečie krv, zmysel zostal rovnaký. Kedysi sa chlapi bili o moc, ženy a česť. Ženy sú ako inšpirácia a motivácia dodnes, pribudli peniaze a slávu. Tak ako v stredoveku, aj teraz mohol byť víťaz len jeden. Bayern je právom kráľom.
Zástupca našej redakcie videl na vlastné oči finále Ligy majstrov Bayern Mníchov - Dortmund (2:1).
