Jar, akú zažili pod Zoborom, bola demonštráciou schopností aj futbalovému umu. Jozef Vukušič nakoniec predsa dokázal skĺbiť partiu legionárov s domácou kvalitou, namiešal dokonca elixír výraznej chuti, ktorý proti Trnave rozospieval aj zväčša zakríknuté hľadisko. Záchrana Nitry v najvyššej súťaži bola majstrovským dielom celej kabíny. Tá najskôr zaplátala dieru po strate brankára Hrošša, prežula odchod najlepšieho hráča ligy Soumaha, a keď sa pár kôl pred záverom zbavila aj Čierneho Petra, už nikoho netrápila ani ťarcha trojbodového mínusu.
Nemenej dôležitá bola pri operácii „záchrana“ úloha nitrianskej radnice. Na pomocnú ruku mesta sa možno dívať z niekoľkých rovín. Pri Vukušičovi boli ďalšími kľúčovými hráčmi spoza čiary Jozef Dvonč so Štefanom Štefekom. Práve oni dvaja priniesli do klubu potrebnú istotu, aj pokoj na prácu, ich mená boli zárukou, že pre rokovania na viacerých úrovniach budú platiť dohody tak, ako sa povedia.
Peňazí nie je v Nitre veľa, deravej klubovej pokladnici priťaží ešte viac hlúpa pokuta 8 000 eur za primitívny atak trénera Trnavy. Symbolický pohlavok Spartaku vyjde draho. Niesť následky by mal ten, čo je zaň zodpovedný, ale aj tí, čo sa „iba“ prizerali. To bez diskusie.
Je koniec, povedať treba, aký bude nový začiatok. Aby tá záchrana mala zmysel. Lebo aj hráči sa pýtajú.
