SEREĎ. Okolie jednej z najstarších kultúrnych pamiatok - Seredského kaštieľa - sa v súčasnosti revitalizuje. V zámockom parku pribudnú prvky, ktoré ho majú zatraktívniť.
Dopadová plocha bude riečny štrk
Projekt vznikol už v máji 2011, vypracoval ho krajinný architekt Zoltán Balko. S prácami sa malo začať už vlani, podľa viceprimátora Ľubomíra Veselického ich zdržali hlavne rokovania s pamiatkarmi.
Projekt je rozdelený na etapy, momentálne prebieha prvá časť.
„Po celom obvode od Parkovej ulice po zadnú bránu spravíme nový asfaltovobetónový povrch chodníka. Naším pôvodným zámerom ho bolo iba poopravovať, ale zistili sme, že je na mnohých miestach poprelamovaný a jeho zafľakovanie by nepôsobilo esteticky. Na príjazdovú cestu od Parkovej ulice až po vchod do amfiteátra položíme zámkovú dlažbu, ktorú sme tiež museli odkonzultovať s pamiatkarmi, keďže v ďalšej časti, a to je už projekt z tenisového klubu, by mali byť štyri tréningové a jeden súťažný kurt s hľadiskom,“ povedal viceprimátor.
V parku tiež pribudne trojuholníková pergola s piatimi lavičkami, zrekonštruované sociálne zariadenie a tri altánky s rôznymi typmi hojdačiek. Ich dopadovou plochou bude riečny štrk, piesok tam nesmel byť v žiadnom prípade. Na tento rok je naplánované aj nové osvetlenie. Investície vyjdú mesto na vyše 80-tisíc eur.
Pergola s niekoľkými lavičkami je naplánovaná aj v ďalšej etape. Tá ráta aj s náučným chodníkom, v budúcnosti by malo vzniknúť aj bludisko pre deti. „V tých miestach máme 300-ročný čierny orech, ktorý označíme kameňom ako najstarší strom na území mesta. V tejto časti chceme robiť náučný chodník aj k ostatným drevinám.“
Park bude pravdepodobne monitorovaný kamerovým systémom, na noc sa bude uzamykať.
Kaštieľ zachraňujú aj aktivisti
Zámocký park obkolesuje Seredský kaštieľ, ktorý stojí na mieste Vodného hradu Šintava. V minulosti bol jedným z významných strategických bodov v protitureckom obrannom systéme. Najskôr bol vlastníctvom Thurzovcov, potom Esterházyovcov. Po 2. svetovej vojne bol vyvlastnený, do začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia v ňom sídlil okresný národný výbor, neskôr aj hudobná a výtvarná škola.
Ku kaštieľu sa hlásila aj rímskokatolícka cirkev, s mestom sa o vlastníctvo dokonca súdila.
„Spor dopadol v náš prospech, cirkev nepreukázala o-právnenosť majetkového vzťa-hu, a teda že sú skutočnými vlastníkmi, ale pre nás to znamenalo zablokovanie skoro na dva roky,“ poznamenal Veselický. Ak by sa objavil potenciálny investor, mesto by podľa viceprimátora pred predajom uprednostnilo prenájom kaštieľa s prísnymi podmienkami. „Najradšej by sme chceli, ale to by sme asi na seba uviazali veľké bremeno, keby sme dostali peniaze na jeho rekonštrukciu z eurofondov. Tam by sme si to vedeli ustriehnuť po všetkých stránkach.“
Pri záchrane kaštieľa pomáha Občianske združenie Vodný hrad, ktorého členovia sprístupnili kazematy - najstaršie podzemné priestory hradu. Tie sa v súčasnosti využívajú na rôzne výstavy.