ŠAĽA. Šaľan Richard Mihalovič včera odštartoval na cestu okolo Slovenska. Za 10 dní plánuje odbicyklovať zhruba tisíctristo kilometrov.
Trojmesačná príprava
Pred rokom absolvoval Richard so svojou priateľkou Luciou podobnú cestu. Z pôvodne plánovanej trasy Šaľa – Balaton sa napokon vykľula Bratislava – Paríž. Pár inšpirovalo dievča, ktoré sa po trase vydalo tesne pred nimi, skúška zdatnosti, túžba po poznaní krajiny galského kohúta, ale i Richardov starý otec. Ten kedysi pracoval v Šali, ale občas musel ísť pracovne do Budapešti na bicykli. Pre amatérskych cyklistov sa tak Paríž stal výzvou. Dvetisíc kilometrov napokon dvojica úspešne zvládla za 22 dní. Tri mesiace pred štartom sa na svoj osobný rekord pripravovali, fyzicky, psychicky i logisticky.
„Dovtedy sme maximálne odbicyklovali na Kaskády, čo je asi 20 km, ale naším cieľom bolo dosiahnuť 100 km a na druhý deň dať ešte aspoň 20, lebo ak by sme potom tri dni odpočívali, asi by sme nenabrali akú-takú kondičku,“ spomína Richard.
Keďže s nákladmi chceli ísť čo najnižšie, rozhodli sa prespávať najmä v kempoch. Nevyhnutným vybavením, ktoré v kopcovitom teréne vnímali skôr ako „závažie“, sa tak pre nich stal stan, spacie vaky, deky, tašky. Dôležité je podľa Richardových skúseností mať so sebou aj základné náradie na výmenu defektu, najlepšie duplicitne.
„Na chvíľu som zastal, aby som sa napil, Lucii som povedal, aby pokračovala, že ju dobehnem, vtom som zistil defekt, ale už ma nepočula, nemohol som sa jej ani dovolať a musel som si to opraviť sám.“
Prvý týždeň v daždi
Richard s Luciou prechádzali štyrmi štátmi, Slovenskom, Rakúskom, Nemeckom a Francúzskom. Pred odchodom si trasu naplánovali, väčšinu z nej tvorila paneurópska magistrála. Logistiku mala na starosti Lucia, ktorá zabezpečila mapu miest. „V Rakúsku a Nemecku je veľmi dobre zdokumentovaná trasa, takže tam ani nie je kde sa stratiť. V Rakúsku je dokonca úsek vyhradený len pre cyklistov, ten určite odporúčame.“
Počas prvého týždňa cyklistom neprialo ani počasie, v kuse pršalo. Keď sa počasie umúdrilo, bicyklovanie im sťažili rôzne výluky kvôli opravám ciest. Tie sú najčastejšie rekonštruované pred sezónou.
„Nevedeli sme sa zorientovať, ale prišiel Nemec, ktorému som povedal, kam potrebujem ísť, s tým, že pôvodná cesta je rozbitá. Povedal, aby sme ho nasledovali a priviedol nás na nové miesto, kde sme sa napojili. S takouto ochotou som sa predtým nikdy nestretol. Aj som sa potom bál zastať, napiť sa, lebo v momente sa zhrnulo päť ľudí ochotných poradiť a pomôcť,“ hovorí s úsmevom IT-čkár.
Z dobrodružstva rutina
Najťažší úsek bol podľa šalianskych dobrodruhov vo francúzskej vinárskej oblasti Champagne.
„Vo Francúzsku je úplne iná mentalita ako v Rakúsku a Nemecku. Zaskočilo nás, keď sme sa spýtali po anglicky a oni nám odpovedali po francúzsky, to sa v Nemecku nemohlo stať. Tí vždy navrhli niekoľko alternatív,“ vraví Richard.
Denne s priateľkou „prepedálovali“ zhruba 8 až 10 hodín, za ktoré spravili okolo 90 až 100 kilometrov. Zbytočne nezastavovali, povinné prestávky využívali iba na občerstvenie. Po pár dňoch sa tak z dobrodružstva podľa Richarda stala rutina.
„Pre mňa bol najhorší prvý a posledný deň, dostal som defekt, bolo zlé počasie, v Paríži nám trvalo dobré tri hodiny, kým sme sa dostali k Eiffelovej veži. Ale ďalší šok prišiel vtedy, keď sme sa dozvedeli, že bicykle nie je možné prepraviť autobusovou spoločnosťou, pričom na Slovensku nám povedali, že je. Naspäť sme totiž mali ísť autobusom, pretože odbicyklovať ďalších 22 dní by sme už fyzicky nezvládli. Museli sme použiť plán B a zavolať kamarátov, aby po nás prišli na aute. Ale ako sa hovorí, k dobrodružstvu vždy patria nečakané situácie, ktoré spomienky na zážitok s odstupom času umocnia.“
