NITRA. Krásneho životného jubilea sa v máji dožil Emil Špaldon. Jedna z najvýznamnejších osobností dnešnej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity a prvý nitriansky akademik oslávil 95. narodeniny.
Špaldon sa narodil v roku 1918 v Čadci, pochádzal z početnej garbiarskej rodiny. Študoval na reálnom gymnáziu v Žiline. K vysokoškolskému vzdelaniu sa nedostal ľahko, doba chcela, že Emil nemohol dokončiť poľnohospodársku fakultu v Prahe, preto si posledný ročník robil v Záhrebe a diplom získal v Bratislave. Špaldon chcel byť pôvodne matematikom a fyzikom – po vzore svojho idolu, žilinského profesora Mišíka. Ten mu ale povedal, že podľa vtedajšieho ašpirantského zákona by neuživil rodinu a odporučil mu študovať odbor, ktorý má budúcnosť – poľnohospodárstvo.
Začínal ako riaditeľ mlynov na papriku v Pate a jeho kariéra stúpala raketovým tempom. Mal 29, keď sa stal profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach – bol najmladším profesorom v krajine.
Z Košíc do Nitry sa presťahoval v roku 1952. To, že sa práve Nitra stane jeho mestom, spečatilo rozdelenie košickej vysokej školy. Poľnohospodárska časť sa presunula do Nitry, lesnícka do Zvolena. Keď sem Špaldon prišiel, vtedajšia VŠP sídlila na dvanástich miestach po celom meste, mala 160 zamestnancov a asi len 500 študentov. Tých je dnes viac ako 10-tisíc.
Emil Špaldon viedol jednu z dvoch vtedajších fakúlt - agronomickú. Dostal sa do konfliktu s režimom, keď ho spolu s dekanom zootechnickej fakulty chcel rektor vyhodiť – rektorovi to nariadil komunistický pohlavár, lebo si dekanov fakúlt pomýlil s cirkevnými dekanmi. Prišlo k tomu tak, že pohlavár chcel od rektora, aby na tri dni zavrel celú školu a aby pedagógovia išli robiť evidenciu hydiny v kraji. Rektor oponoval, že on by školu zavrel, ale čo mu na to povedia dekani. „U teba pracujú dekani? Čo je to za kádrová politika? Oboch prepustíš,“ penil stranícky funkcionár.
Nakoniec k tomu nedošlo a Špaldon sa stal rektorom VŠP v Nitre, viedol ju v rokoch 1958 až 1966. Zaslúžil sa o to, že rozsiahly univerzitný komplex ako ho poznáme dnes, sa začal stavať pri rieke. Špaldon sa nezľakol hlasov, že školu bude ohrozovať voda. Vďaka nemu tak dnešná SPU nesídli na Šindolke alebo na mieste bývalého žrebčína neďaleko nemocnice, kde pôvodne sídliť mala.
Emil Špaldon za sebou zanechal aj kus inej práce. Stal sa z neho odborník v agrobiológii, je považovaný za otca slovenského obilninárstva.
Vychoval 55 doktorandov a 12 doktorov vied, napísal 500 vedeckých prác a učebníc. Jeho monografia Koreninová paprika patrí svojim komplexným spracovaním medzi raritné publikácie u nás aj vo svete.
Oslávenec Emil Špaldon. K jeho 95. narodeninám mu prišli zablahoželať súčasní predstavitelia univerzity. Vpravo je rektor SPU Peter Bielik, za ním dcéra pána Emila Eva a jeho vnuk Konrad Becker.
FOTO - RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
