S anilínom sa stretávame denne, používa sa napríklad aj na výrobu liečiv.
ŠAĽA. Názory na plánovanú výstavbu zariadenia na výrobu anilínu v spoločnosti Duslo Šaľa, a.s., sa v okrese rôznili. Na verejných prerokovaniach v Šali, Močenku a Trnovci nad Váhom niektorí vyjadrovali obavy z poškodenia zdravia a znečistenia ovzdušia, niektorí zo straty zamestnania. Nerealizácia anilínu by mala podľa vedenia spoločnosti priamy dosah na minimálne 800 pracovných miest.
Výskum za eurofondy
Anilín v súčasnosti chemička nakupuje od dodávateľov z Portugalska a Veľkej Británie. Preprava je nákladná, ekonomickejšie by bolo pre nich anilín vyrábať priamo v areáli závodu. Išlo by o 70-tisíc ton ročne, Duslo by využilo 35-40-tisíc ton anilínu. Zvyšok plánuje predávať dvom zahraničným zákazníkom.
„Toto množstvo je koncové nie preto, že by sme nechceli viacej vyrábať, ale preto, že je to viazané na terajšie kapacity, ktoré máme v surovinách, a to je u nás kyselina dusičná. Ak by sme chceli postaviť väčšiu kapacitu anilínu, museli by sme dovážať kyselinu dusičnú alebo stavať jej ďalšiu prevádzku, a to investične nemá zmysel,“ povedal technický riaditeľ Ľubomír Zatlukaj. Projekt si podľa jeho slov vyžiada 80 miliónov eur. Ako konkrétne bude financovaný, je teraz otázne, spoločnosť sa chce uchádzať aj o eurofondy. Z nich bol zatiaľ zaplatený výskum.
Anilín spoločnosť používa ako základnú surovinu pre výrobu celého radu svojich konečných produktov. Ak by ho chemička nezačala vyrábať, o prácu by prišla viac ako tretina zamestnancov Dusla. Keďže niektoré výrobky nie sú už teraz konkurencie- schopné, ako napríklad duslín, vypadnú z portfólia a prevádzka sa zatvorí.
„Túto skupinu nezachráni anilín, ale ak ho nepostavíme, takýto osud čaká aj zvyšok celej organiky,“ povedal Zatlukaj.
Je aj v rúži na pery
„Je tu 30-krát zvýšená incidencia karcinómu močového mechúra u tých ľudí, ktorí sa dostávajú do styku s anilínom. Ja sa s týmito pacientmi stretávam, čiže každá exhalácia navyše, ktorá ide v tomto okrese do ovzdušia, je tu už zlá,“ upozornil na prerokovaní onkológ a pneumológ Ľudovít Gremeň. Vedenie spoločnosti ho ubezpečilo, že pri realizácii zámeru výroby anilínu použijú BAT technológiu, čiže najlepšiu dostupnú techniku.
„Je treba nakladať s anilínom opatrne s prihliadaním na čo najvyššiu mieru bezpečnosti. Zdôrazňujem to preto, lebo na Slovensku máme skúsenosti, že ak sa stane nejaká havária, je to zväčša pre nezodpovedný prístup pri nakladaní s nebezpečnými látkami, podceňovanie bezpečnostných kritérií a postupov a pre ľudskú chybu,“ poznamenala Lucia Szabová, hovorkyňa Greenpeace.
Anilín patrí do zoznamu podozrivých látok, v ktorom figuruje ako podozrivý karcinogén. Na druhej strane sa však používa v rade vecí, ktoré sú predmetom dennej spotreby. Rifle sú napríklad farbené farbivom, ktoré sa vyrába z anilínu, je v molitanoch, podošvách na topánkach, dokonca aj v rúži na pery, používa sa tiež na výrobu liečiv.
„Chemička je tu 55 rokov a pokiaľ má rozvojové projekty na to, aby ostala aj za cenu minimálneho zvýšenia environmentálneho rizika, myslím si, že by nemal byť dôvod nepodporiť rozvoj tejto firmy, pretože je to rozvoj regiónu,“ hovorí primátor Martin Alföldi. Starosta Trnovca nad Váhom Ján Hrabovský v tom osobne tiež nevidí žiadnu hrozbu. Názor starostu Močenku Mariána Borzu nepoznáme, na otázky neodpovedal.
