Úvahy o tom, že na mestskú nemocnicu by mali prispievať aj dediny, boli už aj za Ostrihoňovej. Lednár nazval jej výzvu obciam „pastierskym listom“.
ZLATÉ MORAVCE. My ťaháme nemocnicu a okolité obce ju využívajú, no nič nám za to neplatia. Takýto argument sa znovu raz vynoril na jednom z posledných rokovaní mestského parlamentu.
Po istom čase sa tak znovu otvorila diskusia, či by obce nemohli nejakým spôsobom dávať peniaze na mestskú nemocnicu, ktorá síce je v Zlatých Moravciach, no využíva ju aj zhruba 50-tisíc ľudí z celkovo 38 okolitých obcí v regióne.
Chládek: Obce tento stav využívajú
„Nemocnica je pre nás veľká finančná záťaž a obce využívajú tento stav, nemusia prispievať. My na to dávame peniaze nielen cez svoje zdravotné poistenie, ale musíme prispievať aj z našich mestských daní,“ povedal poslanec Ľudovít Chládek.
„Vedel by som si predstaviť, že by obce participovali, ale bolo by to na ich vôli,“ povedal Chládek. Súčasne pripomenul, že v momentálnej situácii obce nesmú dať na nemocnicu ani cent. Zakazuje im to zákon – do cudzieho majetku peniaze investovať nemôžu.
Na to poukazuje aj riaditeľ nemocnice Michal Grujbár. „Za súčasných právnych podmienok a súčasnej právnej formy nemocnice to jednoducho nie je možné,“ komentoval Grujbár úvahy viacerých mestských poslancov, že by sa na chode nemocnice mali finančne podieľať aj okolité obce.
Grujbár: 38 zastupiteľstiev sa nikdy nedohodne
Objavili sa aj úvahy, že nemocnica by mohla fungovať ako akciovka. Svoj podiel v nej by podľa počtu obyvateľov mali aj okolité obce. Ani to však nie je podľa vedenia nemocnice veľmi reálne. Problém by tak nemusela vyriešiť ani prípadná zmena právnej formy nemocnice.
„Akékoľvek rozhodnutie o nemocnici je na mestskom zastupiteľstve. Máme tu 19 ľudí, s ktorými sa nevieme dohodnúť na zásadných zmenách. Viete si predstaviť 38 obcí, z ktorých každá má svoje zastupiteľstvo a to, že by sa 38 zastupiteľstiev snažilo na niečom dohodnúť?“ pýta sa Grujbár.
Podľa neho by nemocnica mala ostať mestskou a v ideálnom stave by sa príspevok mesta mal postupne znižovať. Na tento rok má nemocnica schválených 240-tisíc eur, čo je napríklad v porovnaní s rokom 2011 pokles o 44-tisíc eur.
Dohoda s 38 zastupiteľstvami na financovaní mestskej nemocnice je absolútne nereálna, myslí si šéf nemocnice Michal Grujbár.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Už Ostrihoňová posielala 'pastiersky list'
Podľa poslanca Chládeka sa prípadné spolufinancovanie nemocnice obcami musí korektne odkomunikovať so starostami a ďalšími zástupcami dedín.
O priechodnosti tohto riešenia ale pochybuje primátor Peter Lednár. Ten pripomenul, že už jeho predchodkyňa v úrade Serafína Ostrihoňová poslala starostom obcí „taký pastiersky list“, v ktorom obce žiadala, aby na nemocnicu prispievali sumou vypočítanou podľa počtu obyvateľov. „Všetci sa vyjadrili, že na to nemajú. Taký je stav,“ povedal Lednár.
„Nastavenie financovania mestskej nemocnice spôsobom, že by sa pretransformovala na akciovú spoločnosť s účasťou takmer štyroch desiatok obcí, je z môjho pohľadu v súčasnosti nereálne. Finančná a administratívna náročnosť takéhoto kroku by bola neúmerne vysoká vzhľadom na požadovaný efekt, ktorým má byť najmä zefektívnenie financovania mestskej nemocnice,“ vyhlásil Peter Lednár. Primátor podobne ako Grujbár pochybuje o tom, že by sa takmer štyridsať zastupiteľstiev dohodlo na správe a riadení nemocnice a na finančnej spoluúčasti v nej.
„Existujú tiež relevantné rizika, že poskytovanie finančných prostriedkov akejkoľvek právnickej osobe okrem príspevkovej, respektíve rozpočtovej organizácie, by mohlo spĺňať definíciu nedovolenej štátnej pomoci, respektíve iného protisúťažného konania,“ podotkol Lednár.
Obce: Dostalo by nás to na kolená
Minulý štvrtok zasadli k téme starostovia Požitavského regiónu. Tí zaujmú spoločné stanovisko, ktoré Lednár predloží poslancom na mestskom zastupiteľstve 20. júna.
Už teraz ale obce dávajú najavo, že prispievanie na nemocnicu by ich mohlo dostať na kolená. To platí hlavne pre menšie dediny.
„Nemáme z čoho prispievať, čím menšia obec, tým menšie príjmy,“ povedal Vladislav Uličný, starosta Čaradíc, ktoré majú 528 obyvateľov a príjmy v rozpočte na úrovni 270-tisíc eur. „Sme radi, že si vôbec vieme vystačiť s peniazmi, ktoré v rozpočte máme. Ťaháme napríklad školu a škôlku, hoci máme málo deti. Prevláda názor, že keď sa škola so škôlkou zavrú, padne u nás celá kultúra,“ povedal Uličný.
„Nikto nemá peniaze a hlavne malé obce by mohli mať problém,“ povedal Tomáš Kolembus, starosta Skýcova. Podľa neho musí prísť v prípade financovania mestskej nemocnice obcami iniciatíva zo strany Zlatých Moraviec. „Naše zastupiteľstvo by sa k takému návrhu zrejme vyjadrilo negatívne,“ upozornil Kolembus.
Starostka Hosťoviec Zita Koprdová povedala, že obec musí najskôr vedieť podmienky, za ktorých by mala na nemocnicu dávať peniaze a až potom sa môže vyjadriť.
Mesto profituje z dedín
Za neštandardný by návrh na financovanie mestskej nemocnice považoval aj starosta Tesárskych Mlynian Štefan Valkovič. Pripomenul, že aj v jeho obcí pôsobia všeobecný lekár a zubár, ktorí ošetrujú aj pacientov z Viesky nad Žitavou, Slepčian, Choče a ďalších dedín. Od pacientov z okolitých obcí ale nikto peniaze za návštevu lekára v Tesárskych Mlyňanoch nepýta. „Finančné prostriedky na udržanie miestneho zdravotného strediska predstavujú vzhľadom na náš rozpočet nemalú čiastku, ale berieme túto starostlivosť ako samozrejmosť vzhľadom na možnosti okolitých obcí, preto peniaze nepýtame,“ povedal Valkovič.
Zaznamenali sme tiež ohlasy, že úvahy niektorých mestských poslancov nemajú logiku, pretože mesto tiež žije z okolitých dedín. Napríklad tým, že obyvatelia okolitých obcí chodia nakupovať do mesta, čím zvyšujú kúpyschopnosť regiónu a mestu umožňujú, aby od obchodných prevádzok vybralo viac peňazí na prenájme priestorov a mestských daniach.
