Rozsudok si prišiel vypočuť aj bývalý riaditeľ Investičnej a rozvojovej banky. Dostal dvojročný podmienečný trest.
NITRA. V kauze úverových podvodov vyniesol krajský súd v júni nový rozsudok. Spolu s podnikateľmi, ktorí ešte v 90. rokoch čerpali úvery z IRB a nesplatili ich, odsúdil po prvý raz aj bankových úradníkov.
Bývalý riaditeľ už neexistujúcej Investičnej a rozvojovej banky a jeho námestník dostali podmienečné tresty. Tresty pre podnikateľov sa pohybujú až do výšky deväť rokov nepodmienečne.
V kauze je obžalovaných devätnásť ľudí, výška škody dosiahla takmer 13 miliónov eur. Neobvyklé tiež je, že si na lavicu obžalovaných sadli spolu s podnikateľmi aj bankári.
Obžalovaných je devätnásť ľudí, z toho štyria bankári. Rozsudok ešte nie je právoplatný.
Foto: (mh)
Trvajú na svojej nevine
Obžaloba bola na krajský súd podaná ešte v roku 2002, prvý rozsudok vyniesli v roku 2006. Najvyšší súd ho však zrušil - spochybnil nevinu bankových úradníkov. Konštatoval, že pochybné úvery bolo možné čerpať „len na základe spolupráce zvnútra úverujúcej inštitúcie“.
V roku 2011 sa začal súdny proces úplne odznova. Nestačilo len doplniť nové dôkazy, pretože zomreli dvaja prísediaci v senáte, ktorý vyniesol pôvodný rozsudok. Dvaja obžalovaní trvali na tom, aby sa všetky dôkazy vykonali nanovo.
Zomrel aj jeden z obžalovaných. Ostatní odmietli vypovedať, pridržiavali sa svojich výpovedí, ktoré urobili v prvom procese. Všetci s výnimkou dvoch zároveň požiadali, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. A všetci bez výnimky tvrdia, že sú nevinní.
Nový rozsudok si prišli vypočuť siedmi. Bol medzi nimi aj bývalý riaditeľ banky, ktorý má dnes už vyše 80 rokov.
Bonitu klientov neskúmali
Podľa obžaloby prišla vtedajšia Investičná a úverová banka o stovky miliónov korún. Väčšina nikdy nesplatených úverov bola poskytnutá začiatkom deväťdesiatych rokov na investície v rámci tzv. malej privatizácie. Podnikatelia ručili nehnuteľnosťami, ktoré boli podľa znalca značne nadhodnotené.
Spolu s podnikateľmi boli obžalovaní aj štyria pracovníci banky. Traja pôsobili v Nitre - riaditeľ hlavnej pobočky Ján M., jeho námestník Milan Š. a úverová referentka Jana B. František O. bol riaditeľom pobočky v Trenčíne.
V prvom rozsudku z roku 2006 ich krajský súd oslobodil. Konštatoval, že sa nenašiel ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že mali so svojimi klientmi iné ako štandardné vzťahy. Senát nezistil ani porušenie zákona či interných predpisov banky.
Bývalý riaditeľ nitrianskej pobočky IRB Ján M. v roku 2006 označil oslobodzujúci rozsudok za zadosťučinenie. Povedal, že úvery schválili v súlade s bankovými predpismi.
Najvyšší súd ale rozsudok zrušil. V jeho uznesení sa píše: „Konanie skupiny obžalovaných pracovníkov IRB nie je možné považovať len za obchodne neúspešnú profesionálnu činnosť bez trestnoprávnej relevancie. Úvery poskytovali okamžite, bez preskúmania bonity klienta, bez splnenia podmienok určených internými predpismi banky.“
Bankári v podmienke
V novom rozsudku uznal krajský súd dvoch bankárov za vinných z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Dostali dvojročné podmienečné tresty odňatia slobody.
„Riadili sme sa pokynom Najvyššieho súdu, ktorý povedal, že nebol preukázaný podvodný dohovor bankárov so žiadateľmi o úvery. To korešpondovalo aj s naším pôvodným rozhodnutím,“ povedal predseda senátu Stanislav Libant.
U dvoch zo štyroch bankárov súd zistil, že trestné stíhanie bolo premlčané: „Obvinenie im polícia vzniesla po viac ako piatich rokoch. Trestné stíhanie sme preto zastavili.“
Predseda senátu pripomenul, že v deväťdesiatych rokoch, keď sa skutky stali, zákon nemyslel na sankcionovanie a postihovanie tých, ktorí úvery poskytujú.
„Až v roku 1999 boli konečne v zákone o bankách ustanovené povinnosti, ako sa má bankár správať – napríklad, že má skúmať bonitu klienta. Vždy predtým sa hovorilo len povinnosti inštitúcie. Až do roku 2005 hrozila za porušenie týchto povinností sankcia od jedného do piatich rokov,“ poznamenal Libant.
Dnes sú už sadzby radikálne vyššie, súd však musel postupovať podľa toho, čo je výhodnejšie pre obžalovaných.
Tresty im znížili
Žiadateľov o úvery, medzi ktorými boli aj biele kone, odsúdil krajský súd za podvod.
„V porovnaní s prvým rozsudkom sme im znížili tresty vzhľadom na to, že od spáchania skutku uplynulo už vyše dvadsať rokov. Dostali tresty od 9 rokov až po podmienky,“ dodal sudca.
Najviac rokov by mal stráviť za mrežami Ján R. zo Sládkovičova, kedysi chovateľ pštrosov a arabských plnokrvníkov, ktorý si medzitým zmenil meno. Pôvodne ho odsúdili na 11 rokov, teraz mu trest znížili na deväť rokov. Podľa rozsudku spôsobil banke škodu vo výške 5,4 milióna eur.
Podľa údajov v obchodnom registri Ján R. naďalej podniká. Na vyhlásenie rozsudku neprišiel. Podľa našich informácií ako jediný písal sťažnosti, že sa vo veci koná príliš dlho.
Medzi obžalovanými je aj Zoltán P., ktorý už roky žije a podniká na Floride. So súdom však komunikoval, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Dostal nepodmienečný trest.
Ján R. v roku 2006, po vyhlásení prvého rozsudku. Nový rozsudok si vypočuť neprišiel.
Foto: (mh)
Môžu sa odvolať
Rozsudok ešte nie je právoplatný. Krajský súd bol v tomto prípade prvostupňový, obžalovaní sa môžu odvolať na Najvyšší súd.
„Tento prípad je asi najväčší z tých, aké boli na Krajskom súde v Nitre pojednávané. A to z pohľadu počtu obžalovaných, výšky spôsobenej škody a predovšetkým skutkovo. Ide o jeden z najväčších objasnených prípadov, ktorý do určitej miery zaznamenáva podrytie bankového systému konkrétnej banky,“ poukázal predseda senátu Stanislav Libant.
Senát musel preštudovať 23 spisov, ktoré majú takmer 13-tisíc strán.
Predseda senátu Stanislav Libant.
Foto: (mh)
Bankári sa odvolávali na dobové pomery
Prvý rozsudok krajského súdu z roku 2006 zrušil Najvyšší súd. Nestotožnil sa s tým, že boli bankári oslobodení. Vo svojom uznesení píše, že pomohli žiadateľom o úver nelegálne odčerpať z banky peniaze.
Svedčiť má o tom napríklad fakt, že vnútrobankový návrh na poskytnutie úveru bol spracovaný ešte skôr, ako podal klient žiadosť o úver. Niektoré zmluvy boli zase podpísané v deň podania žiadosti. Dôkazom má byť aj prevodný príkaz riaditeľa pobočky, ktorým boli prevedené peniaze na účet obžalovaného ešte pred podpísaným úverovej zmluvy.
Podľa Najvyššieho súdu neobstojí obrana bankárov v odvolávaní sa na dobové pomery v čase malej privatizácie. Scenár, ktorý umožňuje odčerpanie prostriedkov bez reálneho zámeru splatiť úver, bolo vraj možné realizovať „len na základe spolupráce zvnútra úverujúcej inštitúcie“.
Bývalý riaditeľ Ján M. na jednom z prvých pojednávaní priznal, že nemal čas ani možnosť preverovať všetky podklady. Splnenie podmienok vraj bola povinná skúmať úverová referentka. Tá ale nič neskúmala. Na súde povedala: „Klient predložil faktúru, my sme ju akceptovali. Nemala som dôvod pochybovať o správnosti údajov.“
(mh)
