Len Róbert Kašša a Stanislav Petrík sa môžu pod Tatrami pochváliť tým, že sa stali dvakrát majstrami sveta v hokejbale. Po titule z roku 1999 pridali druhý pred týždňom v kanadskom St. John’s.
Brankár Petrík sa na MS zúčastnil ôsmykrát a vždy priviezol medailu. Vo vitríne má okrem dvoch zlatých jedno striebro a päť bronzových kovov.
Prvýkrát však získal cenu pre najhodnotnejšieho hráča šampionátu. „Zatiaľ som bol dvakrát najlepší brankár a raz v all stars. Cena MVP je asi viac hodnotená ako najlepší brankár, ale pre mňa je to rovnaké. Hokejbal nehrám sám. Museli sme v prvom rade urobiť dobrý výsledok, aby som mohol dostať takúto cenu,“ hovorí skromne Stano.
Komu by on udelil cenu MVP? „U nás celému mužstvu. My sme hrali ako kolektív, zišla sa výborná partia. Nemali sme žiadne problémy v tíme, hoci niekto hral viac a niekto menej. Všetci pochopili svoju úlohu v mužstve a dopadlo to najlepšie, ako mohlo,“ pokračuje. V Kanade Petrík opäť odchytal väčšinu slovenských minút, iba v prvých dvoch zápasoch za rozhodnutého stavu pustil do brány náhradníka Bratinu.
Čo preňho znamená hokejbal? „Dnes je to jediný šport, ktorému sa venujem, predtým to bol iba doplnkový šport. S hokejom som však pred dvoma rokmi skončil. Hokejbal mi dáva možnosť byť v kolektíve mladých ľudí, chalanov, ktorých mám rád,“ vraví hrajúci manažér Rytierov.
Kedysi sa živil hlavne hokejom, dnes už má civilné zamestnanie. „Hokejbal je pre mňa odreagovanie, zábava a určitý doplnok na prilepšenie. A dokedy ho chcem hrať? Kým bude slúžiť zdravie a kým ma niekto lepší nevytlačí z brány. Uvidíme, či vydržím až do ďalších MS. Dva roky je dosť dlhý čas,“ dodáva Stano Petrík.
