Zvony popisoval v zime aj vo výške vyše 50 metrov

Najväčším je zvon sv. Emeráma, sv. Maura a sv. Bystríka, ktorý vísí vo veži hradnej katedrály. Najstarším je zas zvon sv. Jána Nepomuckého v kostole na Zobore – vyrobili ho v roku 1743.

NITRA. Unikátnu publikáciu nedávno vydal nitriansky numizmatik a poľovník Imrich Točka. V reprezentatívnej knihe Nitrianske zvony detailne popisuje vyše 60 zvonov v kostoloch a kaplnkách na území mesta.

Jeho púť za históriou „sŕdc chrámov“ bola zaujímavá, dobrodružná a občas aj nebezpečná. Pracoval často v nepriaznivom, studenom počasí, neraz po schodoch vyšliapal desiatky metrov. Keď sa do výšok nedostal sám, využil aj pomoc horolezcov.

Pátral v archívoch

Nitrianske zvony sú už desiatou knihou Imricha Točku. A podľa neho jeho najlepšou a najvydarenejšou, je na ňu právom hrdý. Pracoval na nej zhruba 5 rokov, pomáhal mu jeho syn Gabriel Točka a Ivan Kiko z biskupského úradu.

„Dosť ťažko sa hľadali podklady a materiály k jednotlivým zvonom. S niečím mi pomohol nitriansky kanonik Ladislav Belás, časť informácií som čerpal zo spisov Jozefa Vagnera, nitrianskeho kanonika 2. polovice 19. storočia,“ vysvetľuje Imrich Točka. „Potrebné údaje som hľadal v archívoch, napríklad v Ivanke pri Nitre, v Diecéznej knižnici aj v kanonických vizitáciách. Tie sú súpisom majetkov farností, ktoré sa robili raz za istý čas.“

Kniha čitateľovi ponúka fotografie a popisy 64 zvonov v dvadsiatich kostoloch, troch kaplnkách na území mesta a v jednom kaštieli. Nechýbajú tu aj zvony z kostolov v bývalých mestských častiach – v Štitároch a Nitrianskych Hrnčiarovciach.

Najväčším je zvon troch svätcov sv. Emeráma, sv. Maura a sv. Bystríka, ktorý sa nachádza vo veži hradnej katedrály. „Má 2 250 kg a vysoký je 160 cm. Súčasne je aj najcennejším po stránke výtvarnej, má veľa ozdobných prvkov. Pochádza z dielne zvonolejárskej rodiny Dytrichovcov,“ hovorí autor. Do veže ho zavesili v roku 2011, teda je aj najnovším zvonom.

Na hrade sú ďalšie tri zvony, sv. Cyril a Metod, sv. Andrej a Beňadik a Panna Mária a sv. Emerám. Inštalovali ich v roku 1948 ako náhradu za zvony zničené vojnou v roku 1945.

„Najstarším zvonom je sv. Ján Nepomucký, ktorý visí vo veži kostola sv. Urbana na Zobore. Vyrobil ho v roku 1743 zvonolejár Christeli v Bratislave,“ doplnil Imrich Točka.

Dva zvony ako národné kultúrne pamiatky

Autor popísal aj zvony v spomínaných kaplnkách – na Šúdoli, v bývalých vinohradoch v Mlynárciach a v kaplnke sv. Urbana na Dolnohorskej ulici na Zobore, kde sa nachádza najkrajší kaplnkový zvon. Do súboru patrí aj zvon zo súkromného objektu – romantickej stavby Aurela Jansčáka. Štyri zvony pochádzajú tiež z expozície Slovenského poľnohospodárskeho múzea. Dva sú priamo v múzeu, jeden je v kaštieli v Nových Sadoch a druhý v kaplnke v Hornej Malante.

„Nitra sa môže pochváliť dvoma zvonmi zapísanými v zozname hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Fuchsov zvon z roku 1797 visí vo františkánskom kostole sv. Petra a Pavla, druhý zvon – umieračik z roku 1866 – je v kostole v Horných Krškanoch. Je uliaty zo staršieho zvona z roku 1741,“ doplnil autor.

Srdce zvona mu rozbilo hlavu

Zvony sú vyrobené z tzv. zvonoviny – bronzu, v ktorom sú meď a cín v pomere 78-80 ku 20-22 percentám. Srdce zvona je z kujného železa. „Každý zvon som videl, zmeral výšku a spodný priemer, zdokumentoval ich nápisy, ornamenty a reliéfy patrónov. Často som musel zvony najprv očistiť jarovou vodou od holubieho trusu, aby som rozoznal ich ikonografické prvky. Musel som si zvyknúť aj na zimu, veľké výšky a stiesnené priestory,“ opisuje svoju prácu Imrich Točka.

„Pri dokumentovaní zvonov v kostole piaristov som poprosil pátra Orlického, či by mi nedal pomocníka na zapisovanie údajov. Bohoslovec prišiel len v teplákovej súprave a po poldruhahodinovej robote v zime a vo výške vyše 50 metrov bol úplne stuhnutý. Ani dolu schodmi nevládal zísť. Mne zas srdce zvona v kostole Navštívenia Panny Márie na Farskej ulici rozbilo hlavu.“

Piaristický kostol má zvony z 20. storočia. Pôvodné tri mu zrekvírovala komisia v roku 1916 na výrobu vojnových zbraní. V roku 1928 ich nahradili tri nové – sv. Ladislav, sv. Karol Boromejský a sv. Jozef, ktoré odlial majster Richard Herold z Chomutova. Priviezli ich volským povozom z nitrianskej železnice. Posledný zvon sv. Michala archanjela odliaty v nemeckom Passau inštalovali v roku 2011. Všetky štyri zvony sa nachádzajú v jednej veži.

Maskarón vrátil biskupstvu

Hradné zvony postihli udalosti 2. svetovej vojny. „Rusi predpokladali, že vo veži na hrade je pozorovateľňa, tak ju – aj so štyrmi zvonmi - delostreleckou paľbou rozstrieľali. Nenávratne tak zničili aj najstarší katedrály zvon Podmanického z roku 1525. Pri streľbe časť zvonu padla do Podzámskej ulice,“ vracia sa do minulosti profesor Točka.

Zhodou okolností sa neskôr táto časť, obsahujúca hlavu sochy anjela, tzv. maskarón, dostala práve do rúk jeho rodiny. Pri uvedení knihy do života autor tento vzácny artefakt vrátil biskupstvu do zbierok Diecézneho múzea. „Ostatné zbytky zvonov boli použité na výrobu nových, ktoré do hradnej veže inštalovali v roku 1949. Odliali ich vo firme Manoušek v České u Brna.“

Imrich Točka s pátrom Orlickým vo veži u piaristov. FOTO: GABRIEL TOČKA

Víchor v roku 1947 poškodil a zhodil vežu „kláštora“ na Farskej ulici. Čiastočne utrpeli aj zvony. Nestabilnosť veže spôsobilo vojnové bombardovanie. FOTO: ARCHÍV I. TOČKU