Podľa slov režiséra Michala Vajdičku sa Ostrovského hrou nesnažili o historický návrat. Predstavenie sa odohráva v súčasnosti, hlavná téma je aktuálna aj teraz.
NITRA. Posledná inscenácia sezóny smiechu v Divadle Andreja Bagara patrila príbehu mladej dievčiny, ktorá sa stane zábavkou skupinky zbohatlíkov. V dvoch premiérach predstavenie divadlo uviedlo 21. a 22. júna.
V hre Dievča bez vena od autora Alexandra Nikolajeviča Ostrovského sa krásna Larisa vášnivo zamiluje do Paratova - človeka, v ktorého rukách je len hračkou. Keď ju opustí, dá slovo inému mužovi – prostému Karandyševovi, ktorý je všetkým len na smiech. Črtá sa pred ňou vydaj bez lásky, len z rozumu...
Keď sa však po čase na scéne znovu zjaví jej stará láska, smiešny Karandyšev nemá šancu. Aj napriek tomu, že ju jej bývalý opäť len využije, Karandyševove pretrvávajúce city k nej ju nezaujímajú, ona stále miluje len Paratova. Tragické rozuzlenie príbehu na seba nedá dlho čakať...
Išli cestou aktualizácie
Režisérom predstavenia je Michal Vajdička, ktorý sa v nitrianskom divadle podpísal pod tri úspešné predstavenia Všetko za národ, Portia Coughlanová a Mŕtve duše.
Podľa jeho slov si v prípade Ostrovského klasiky zvolili cestu aktualizácie. Nesnažili sa o spätný historický návrat. „Historickosť v tomto príbeh ani nie je dôležitá. Predstavenie sa odohráva v súčasnosti, vlastne je zosúčasnené všetko – scéna i kostýmy. Téma či postava, ktorá v tom čase zohrávala úlohu, je aktuálna aj teraz,“ vysvetľuje Michal Vajdička.
„Príbeh sme zosúčasnili kvôli motívom a pohnútkam postáv, o ktorých Ostrovskij v hre hovorí. Na tú dobu sú pochopiteľné, no pre dnešných divákov by už boli asi ťažko uveriteľné. Isté morálne pravidlá už dnes nemusia platiť. Príbeh hry však zostal zachovaný, zmenil sa len náš pohľad naň. Zvýrazňujeme veci, ktoré sú nám bližšie ako kedysi autorovi hry.“
Tvorcovia sa snažili, aby Ostrovskij vo výsledku pôsobil aktuálne, tomu teda prispôsobili aj jazyk inscenácie. Nový preklad robil Michalov otec režisér Ľubomír Vajdička. V istých miestach hry zaznieva aj drsný slovník ulice.
„Myslím si, že naše predstavenie je vhodné najmä pre mladého diváka, ale verím, že ním nepohrdne ani dospelý. Príbeh podľa mňa osloví publikum svojou hlavnou témou – objavenie toho ľudského, empatického vo svete mamonu. Dúfam, že znova zarezonuje tá láska niekde v nás,“ dodal Vajdička.
Dve Larisy
V postavách Larisy sa alternujú Alena Pajtinková a Dominika Zeleníková. „Ostrovskij patrí do klenotnice svetovej literatúry, jeho dielo je zásadné v rámci svetovej tvorby. Pre mňa je preto veľkou cťou, že môžem hrať trochu rozporuplnú postavu Larisy. Mňa v tomto príbehu zaujala obrovská nespravodlivosť, ktorá sa deje v spoločnosti. Preto je toto dielo stále veľké a aktuálne,“ hovorí Alena Pajtiková.
„Ja osobne som iného naturelu ako Larisa, režiséri ma skôr obsadzujú do postáv takých chlapčenských typov dievčat, takže táto rola je pre mňa istou výzvou. Nešťastnú lásku, ktorá je témou hry, sme prežili asi všetci a to, že nás nikto nepočúva, neakceptuje, prežívame v istých etapách života takisto asi všetci. S tým sa tiež dokážem stotožniť.“
„Druhou“ Larisou v predstavení Dievča bez vena je tretiačka na VŠMU Dominika Zeleníková. „Ako 15-ročná som v DAB začínala v rozprávkovej inscenácii Veveričky, zahrala som si aj postavu Etelky v hre Piargy. V procese naštudovávania mojej aktuálnej postavy Larisy som sa snažila v nej nachádzať časť zo mňa samej, aby som ňou divákom priniesla niečo svoje,“ hovorí Dominika Zeleníková. „Mám rada ruskú klasiku, preto mi je táto nová inscenácia blízka.“
