Náučný chodník v Kostoľanoch pod Tríbečom otvoria 14. septembra. Virtuálny už existuje, zahŕňa deväť unikátnych miest v Európe.
KOSTOĽANY POD TRIBEČOM. Vzácnym nástenným maľbám vďačí miestny Kostol sv. Juraja tomu, že ho spolu s ďalšími ôsmimi unikátnymi miestami v Európe zaradili do projektu Kolíska európskej kultúry.
Nástenné maľby v tomto kostolíku sú najstaršími svojho druhu v strednej Európe.
Projekt Európskej únie začal ešte v roku 2010 a so svojim kultúrnymi lokalitami sa ho popri Slovensku zúčastňujú Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Česká republika, Nemecko a Holandsko.
Čechov zastupuje v projekte pražský hrad. Všetky lokality majú okrem iného spoločnú dobu vzniku – medzi rokmi 850 a 1050.
Virtuálny chodník bude aj na webe
Projekt chce Európanom na príklade raného stredoveku vysvetliť, čo je Európa a ako sa zjednocovala.
„Na základe kultúrnych pamiatok vytvára tento projekt virtuálny náučný chodník, na ktorom chce demonštrovať svoje zjednocovanie. Náš kostolík do projektu zapojili vďaka freskám, ktoré sú unikát, lebo v nadalpskej časti Európy sa s podobnými maľbami nestretávame,“ hovorí Igor Písečný, kňaz z Ladíc, ktorý ma filiálny kostol v Kostoľanoch pod Tribečom na starosti. Virtuálny chodník si bude možné prejsť aj na webe projektu.
Vznikne aj klasický náučný chodník s niekoľkými vetvami. Všetky povedú z okolitých obcí a končiť majú priamo pri národnej kultúrnej pamiatke. Na ňom budú osadené informačné tabule, ktoré turistom povedia viac o význame regiónu. Otvorenie chodníka je naplánované na 14. september.
Kňaz Igor Písečný pri vzácnych freskách, vďaka ktorým si kostolík všimol európsky projekt.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Našli okno z obdobia Veľkej Moravy
Toto leto pokračuje v kostolíku reštaurovanie fresiek. Z grantu Obnovme svoj dom podporilo obnovu fresiek ministerstvo kultúry.
Reštaurovanie svätyne sa robilo už vlani, kedy odstránili nehodnotné omietky zo 60. rokov aj plomby z fresiek. Počas odstraňovania omietok sa objavilo tajuplné okno, ktoré môže kompletne prepísať históriu jednej z najvzácnejších slovenských stavieb. Existujú totiž teórie, že okno siaha do čias Veľkej Moravy.
„Toto okno dokazuje, že kostol mal staršiu stavebnú fázu. Otázka teraz je, kam až do minulosti môžeme ísť. V 11. storočí okno zamurovali a hore vytvorili nové. Zároveň sem dali omietku, ktorá nesie fresky z 11. storočia,“ povedal farár Igor Písečný.
Na kostolík sa podľa neho dlhodobo pozerá ako na kostol z veľkomoravského obdobia, rukolapné dôkazy ale chýbajú.
Okno z obdobia Veľkej Moravy objavili iba nedávno.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Vlhký vzduch škodil maľbám
Odborníci si dlhšie lámali hlavu, prečo kvalitne postavený kostol stojí na kopci za dedinou, na mieste, ktoré nebolo centrum ničoho a v lokalite, kde nenašli žiadne osídlenie. Existujú len domnienky, že naši predkovia považovali toto miesto za posvätné.
Len prednedávnom sa pri odstraňovaní podlahy zistilo, že kostol postavili na mieste jeho dreveného predchodcu. Dokazujú to kolové jamy staršej stavby.
Podlahu museli odstrániť a vymeniť, aby sa zlepšila cirkulácia vzduchu v kostole. Experimentmi dokázali, že studený vlhký vzduch zostával pri schodoch a poškodzoval vzácne maľby.
V kostole sa robia aj ďalšie záchranné práce, ktorých cieľom je zlepšiť klímu a znížiť vlhkosť. Aj preto veriaci momentálne chodia na omše do kultúrneho domu namiesto do vzácneho kostolíka.
