NITRA. Aj hrobové miesta sú predmetom súdnych sporov, hoci ich pozostalí majú len v prenájme. Často sa medzi sebou nedokážu dohodnúť, kto má nárok na nájomnú zmluvu.
Zákon o pohrebníctve však hovorí jasne. „V prípade úmrtia nájomcu hrobového miesta má prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy blízka osoba. Ak je takýchto osôb viac, tak blízka osoba, ktorá sa prihlási ako prvá,“ informuje právnik Marek Ďuran.
Pre Mestské služby vypracoval manuál, ako majú postupovať pri uzatváraní nájomných zmlúv. Urobil tak aj v súvislosti s aktuálnou žalobou, ktorú na Mestské služby podal pozostalý. Šesť rokov po podpise nájomnej zmluvy spochybnil, že hrobové miesto po matke dostala do prenájmu jeho sestra.
Ilustračné foto: (jk)
Evidujú viac sporov
„Existuje viac sporov o hrobové miesta. Problém nastáva, ak je blízkych osôb viac,“ povedala Viola Somorovská, vedúca správy cintorínov, ktoré patria pod Mestské služby.
Na správe cintorínov zažívajú v súvislosti s prenájmom hrobových miest neraz emotívne situácie. „Samozrejme, že vznikajú rôzne prekvapivé reakcie zo strany ostatných blízkych, keď sa dozvedia, že nájomná zmluva je už uzatvorená. V takomto prípade si musia vzniknutú situáciu vykonzultovať medzi sebou v rodine,“ hovorí Somorovská.
Prednostné právo na prenájom hrobového miesta po svojej matke si pred rokmi uplatnila aj pani Anna. „Prihlásila sa v zmysle vtedy platného zákona ako dedička prvá, a preto sme s ňou uzatvorili k predmetnému hrobu zmluvu. Na základe nej má právo o hrobovom mieste rozhodovať,“ povedala Viola Somorovská.
Príbuzný pani Anny sa ozval po šiestich rokoch, pretože chce byť v rodinnom hrobe pochovaný. Nájomnú zmluvu spochybnil na súde, zatiaľ o nej sudkyňa nerozhodla.
Z dedičov sú blízke osoby
Právny zástupca Mestských služieb Marek Ďuran pripomenul, že prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy si možno uplatniť najneskôr do jedného roka od úmrtia nájomcu. Podľa predchádzajúceho zákona mali prednostné právo na prenájom hrobového miesta dediči, od roku 2010 sú to blízke osoby.
„Nič podstatné sa pre nás nemení, pretože tak ako podľa starého, tak aj podľa nového zákona o pohrebníctve musíme skúmať, či je osoba blízka. Zatiaľ sme problém s preukazovaním nemali,“ dodala Somorovská.
„Správa cintorínov musí preukázateľným spôsobom zistiť, či osoba, ktorá sa prihlásila, je blízkou osobou nebohého nájomcu. Ak to nie je možné hodnoverným spôsobom preukázať, je potrebné takúto osobu odkázať so svojím právom na občiansko-súdne konanie,“ radí Ďuran.
Právny zástupca Mestských služieb Marek Ďuran. Foto: (mh)
Hrob môžu prepustiť cudzím
Na správe cintorínov často uzatvárajú nové nájomné zmluvy už pri vybavovaní pohrebu. „Je nesporné, že pohreb vybavuje osoba blízka -najbližšia, no musí sa nám preukázať,“ povedala Viola Somorovská.
Dodala, že zomrelý môže byť nájomcom viacerých hrobových miest, je však pochovaný iba do jedného hrobu. „Preto sa nám stráca z evidencie ostatných hrobových miest, za ktoré platil, to si však mnohokrát pozostalí neuvedomia.“
Stávajú sa aj prípady, že nájomca hrobové miesto prepustí cudzím ľuďom, a to bez vedomia príbuzných - oficiálne zadarmo, v skutočnosti za tisíce eur. Správa cintorínov tomu zabrániť nedokáže.
„S ostatkami sa nakladá podľa dohody medzi stranou, ktorá hrob prenecháva, a stranou, ktorá ho nadobúda. Buď zostanú v hrobe, alebo sa exhumujú a premiestnia do iného hrobu, alebo sa spália a do hrobu sa uloží len urna,“ povedali na správe cintorínov.
Najväčší záujem je stále o Mestský, Párovský a Chrenovský cintorín. „Koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za prepustenie hrobového miesta, to naozaj neviem. Predpokladám, že záleží tiež na tom, kde sa hrob nachádza, či je na ňom umiestnený pomník, ktorý by sa prípadne dal použiť...“ poznamenala Somorovská.
Kto sú blízke osoby
Blízkou osobou je podľa občianskeho zákonníka príbuzný v priamom rade (rodič, starý rodič, dieťa, vnuk), súrodenec a manžel.
Iné osoby v rodinnom pomere (napr. strýko, teta, synovec, neter) alebo v obdobnom pomere (napr. druh, pestún, opatrovník) sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, „ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“.
(R)