Ľudský život je podľa spisovateľa ako taký binárny epos - 0 alebo 1, zapnem alebo nezapnem. Podľa možností sa treba vždy správne rozhodnúť.
NITRA. Literárna tvorba, ale aj spoločensko-politické problémy na Slovensku a v Európe boli témami diskusie s Antonom Hykischom. V kaviarni Gustoto ju zorganizovalo Nitrianske fórum.
Netreba rezignovať
Spisovateľ, niekdajší poslanec a diplomat v Kanade napísal nedávno esej s názvom Zle rozostavené figúrky na slovenskej šachovnici. Autor si myslí, že to, ako sa táto šachová hra bude u nás ďalej vyvíjať, majú v rukách ľudia. „Práve oni každé štyri roky hýbu figúrkami vo voľbách. Ale po zvolení treba týchto vybraných zástupcov kontrolovať,“ hovorí 81-ročný Anton Hykisch.
„Najväčšou chybou Slovákov je to, že po mnohých škandáloch a kauzách už zrejme na všetko rezignovali. Väčšina ľudí sa ženie za peniazmi, autami, dovolenkami a ostatné ich nezaujíma. Tá spoločensko-politická situácia nie je až taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdá, len ju treba dať do priadku. To je trvalý, každodenný proces, to sa nestane nijakou revolúciou. Nemám na to extra recept, ale myslím si, že dôležitá je osobná odvaha.“
Podľa Antona Hykischa sa Slovensko častokrát vykresľuje v čiernejších farbách ako v skutočnosti je. Prebujnelá korupcia nie je naša špecialita. „Veď čo sa deje napríklad v Česku, Maďarsku, Poľsku či Slovinsku, ktoré – keď som bol diplomat – nám dávali za vzor? A čo povedať o Rumunsku, Bulharsku? To ale nie je dôvod, aby sme rezignovali. Treba kontinuálne bojovať.“
Európa vymiera
Antona Hykischa netrápi len súčasný stav na Slovensku, ale aj celková situácia v Európe. „Teší ma, že moje deti a vnúčatá žijú v usporiadanej rodine, nerozvádzajú sa a snažia sa byť za každých okolností optimisti. Ja som z rozvedenej rodiny, tak viem, čo to znamená. Preto som smutný z toho, že v súčasnej spoločnosti už rodina nemá také miesto ako kedysi. Zdá sa mi, že ju vedome rozkladáme,“ skonštatoval autor. „Aj celá Európa ma veľké problémy – stráca svoju identitu a to je veľmi nebezpečné. Ako jediný kontinent na svete vymiera. A veľmi rapídnym spôsobom. Dnešní mladí ľudia sa raz môžu prebudiť do celkom iného sveta. My sa zatiaľ zaoberáme „prkotinami“ a čas uteká.“
Podľa Hykischa sú Európania veľkí multikulturalisti, dávajú priestor všetkým, ale tí nedávajú priestor nám. „Nové kultúry sú síce obohacujúce, ale treba vedieť, čo si z nich pre seba vybrať. Selekcia je veľmi dôležitá,“ zdôraznil.
Život je podľa autorových slov neustálym prekonávaním križovatiek. Niekedy sa mu ale zdá, že my už nevieme, kam ísť, obrazne povedané, nevieme, kde je sever. „Ľudský život je sériou rozhodnutí, ako taký binárny epos - 0 alebo 1, zapnem alebo nezapnem. Podľa možností sa treba vždy správne rozhodnúť. Keď to pobabrem, na ďalšej križovatke to musím napraviť,“ podotkol.
Dostal podmienečný trest
Anton Hykisch je autorom románov, noviel, esejí, reportáží, scifi poviedok, náučnej literatúry, detektívky, kníh pre deti aj rozhlasových hier. V roku 1959 „mal“ debutovať románom zo života vysokoškolákov Prvé kroky. Kniha sa však nedostala do distribúcie a celý náklad bol z ideologických dôvodov zošrotovaný. Román vyšiel až v roku 1963 pod pôvodne zamýšľaným názvom Krok do neznáma. Autorovým skutočným debutom bola v roku 1961 kniha Sen vchádza do stanice s podtitulom Etuda jednej noci.
Po nich nasledovali ďalšie knihy, ale udalosťou v slovenskej literatúre sa stal až Hykischov román Námestie v Mähringu. V ňom autor opísal svoj ilegálny útek za hranice a vyšetrovacie metódy ŠtB. V druhom vydaní vyšiel tento román aj v Nitre. „V mladíckej zúrivosti voči komunizmu sme sa rok v roku 1949 pokúsili s kamarátmi - gymnazistami o útek za hranice. Mähring je mestečko v bývalom Západnom Nemecku, kde sme sa chceli potom stretnúť. No chytili nás, takže sme sa tam nikdy nedostali,“ hovorí spisovateľ. „Boli sme aj vo vyšetrovacej väzbe, ale keďže sme boli neplnoletí, dostali sme podmienečné tresty.“
Po 1968 roku sa Hykisch obrátil k písaniu najmä historických románov – vydal dvojdielny historický románom Čas majstrov, opisujúci Banskú Štiavnicu v 15. a 16. storočí a dielo Milujte kráľovnú, ktoré približuje Slovensko za čias panovania Márie Terézie. Je aj autorom knihy Spomeň si na cára, ktorá rozpráva o bulharskom panovníkovi Ferdinandovi Coburgovi. Spisovateľov strýko bol na cárovom dvore jeho pobočníkom. Naposledy mu vyšli knihy Rozkoše dávnych čias a Moja Štiavnica.
Kniha o všetkom
Momentálne Anton Hykisch pracuje na nových veciach. „Hrabem sa vo svojich starých zápiskoch zo študentských čias, prepisujem si ich do digitálnej podoby a objavujem v nich zaujímavé veci. Ale kniha z toho asi nebude,“ hovorí autor. „Mám resty z minulosti. Desiatky rokov som si písal poznámky o politike, o období normalizácie, o mojom diplomatickom pôsobení, o tom, čo som osobne zažíval a podobne. Mám toho asi dvadsať zošitov a teraz to tiež prepisujem do počítača. Keď raz umriem, možno to moje deti zverejnia.“
Zbiera aj myšlienky na knihu, ktorej jej dal zatiaľ dočasný názov Kniha o všetkom. Bude súborom jeho postrehov o svete, o európskej kultúre a globalizácii.
