Umelec nechcel veľmi vystavovať, bol skromný. Ťažko sa lúčil so svojimi obrazmi. Pred smrťou dokonca veľa z nich zničil, lebo nebol s nimi spokojný. Nitrianska výstava je len malou čiastkou jeho diela.
NITRA. Snáď niet Nitrana, ktorého by aktuálna výstava Henricha Fielesa nechytila za srdce. Nádherné obrazy autora, ktorý dlhé roky prežil v Nitre, vystavujú do konca augusta v nitrianskej synagóge.
Návštevník si pri nich zaspomína na zákutia starých Pároviec, ktoré už dnes neexistujú, s obdivom sa zahľadí na prírodné scenérie Zobora, hrad, podhradie, Podzámsku ulicu či panorámu mesta.
Učil na univerzite
Henrich Fieles sa narodil v Košiciach, no do roku 1960 býval s rodinou v Šuranoch. Vyštudoval České vysoké učení technické v Prahe. Ako stredoškolský pedagóg vyučoval deskriptívnu geometriu, matematiku a výtvarnú výchovu. Vystriedal viacej pôsobísk – učil na gymnáziách v Šuranoch, Michalovciach, Topoľčanoch, Šahách i Nových Zámkoch. Najviac - štyri desiatky rokov - prežil v Nitre, bol pedagógom na Katedre výtvarnej výchovy UKF.
Diela z jeho pozostalosti pre nitriansku výstavu Genius loci poskytla jeho dcéra Gabriela Handlovičová s rodinou. Ako nám povedala, k zorganizovaniu výstavy ju nahovorili priatelia - otcov niekdajší žiak Jozef Jelenák, s ktorého bratom Ľudovítom umelec pracoval na katedre, aj Helena Králiková, bývalá šéfredaktorka časopisu Tempo z Partizánskeho. Finančne i organizačne jej pomohli aj jej dve sestry Veronika a Rozália, sama by vraj na to nemala odvahu, sily ani prostriedky.
„Na otca si spomínam s láskou, bol to milý, ústretový človek, veľmi vzdelaný. Celou svojou dušou i srdcom miloval Nitru a všetko, čo k nej patrí – hrad s jeho nádvoriami, Zobor i okolie mesta. Práve tieto motívy sa najčastejšie objavujú v jeho obrazoch,“ hovorí pani Handlovičová o svojom otcovi, ktorý v Nitre pôsobil v rokoch 1960 – 2000. „Rád svojimi obrazmi dokumentoval aj zmeny tváre mesta, keď stará zástavba ustupovala novej. Denne chodil na prechádzky do mesta či parku a priamo v plenéri maľoval.“
Henrich Fieles mal podľa slov jeho dcéry rád moderné výtvarné umenie, ale obdivoval aj starých majstrov. Veľmi túžil pozrieť si skvosty maliarskeho umenia v Taliansku či Francúzsku, ale nikdy sa mu to nepodarilo. „Keď bol mladší, nedalo sa, a keď bola možnosť, nedovolil mu to vyšší vek, netrúfal si na takú cestu.“
Dcéry nejdú v otcových stopách
Ani jedna z troch dcér umelca sa nevydala v otcových šľapajach. „Otec v nás nevidel potenciál pre dobré výtvarníčky. Hoci kresliť vieme, umeniu sa profesionálne nevenujeme. Najstaršia sestra Veronika si robila Univerzitu tretieho veku a venovala sa aj výtvarnej výchove, ale tvorí len pre seba. Ja si takisto maľujem len pre vlastné potešenie, hoci som v škole vyučovala výtvarnú výchovu,“ prezradila pani Gabriela, ktorá už 39 rokov žije v Partizánskom.
Výstava v synagóge nie je Fielesovou prvou. Svoju tvorbu prezentoval na mnohých fórach doma i v zahraničí, jeho diela sú vo viacerých galériách i súkromných zbierkach, napríklad v Česku, Kanade, Indii či USA.
„Ku koncu života už otec nechcel veľmi vystavovať, bol skromný. Ťažko sa lúčil so svojimi obrazmi, hoci ich mnoho daroval či predal za symbolické sumy. Pred smrťou dokonca veľa svojich prác zničil, lebo nebol s nimi spokojný. Nitrianska výstava je len malou čiastkou jeho diela,“ dodala pani Handlovičová.
Nitra a jej genius loci
Sugestívne akvarely, tempery a oleje Henricha Fielesa oslovia návštevníka svojou jemnou krásou s nádychom nostalgie. Dominuje v nich Nitra – práve ona sa pre výtvarníka stala geniom loci, čo symbolizuje i názov výstavy. „Celé dejiny Nitrianska, okolité prostredie i príroda sa stali pre autora inšpiratívnym zdrojom a venoval im najväčšiu časť svojej tvorby. Vo svojich dielach však zachytával aj iné lokality – Tatry, Rozsutec, okolie Košíc či oblasti južného Slovenska. V nich nachádzal podnety na zobrazenie prírodných scenérií, štetcom zaznamenával život dedinského ľudu,“ hovorí kurátorka výstavy Marta Hučková.
„Výtvarný výraz svojich kompozícií budoval suverénnym maliarskym štýlom, lyrickým podaním, neskôr dokumentárnou líniou, ale vždy s kultivovanou farebnosťou, ktorá umocňovala, ten-ktorý motív. Pracoval s rôznorodými technikami - pastelom, temperou, olejom i akvarelom. Popri krajinomaľbe sa venoval i portrétnej tvorbe. Rád maľoval zátišia a kytice. Na dnešnej výstave je z nich už iba jedna. Posledná v jeho tvorbe, ktorú už nestihol dokončiť. Je to kytica gladiol, ktorú dostal k 86. narodeninám. Piaty január 2000 bol posledným dňom, ktorý uzatvoril umelcove predsavzatia a plány.“
Zábery z výstavy Henricha Fielesa Genius loci. Na obrazoch dominuje Nitra a jej zákutia. FOTKY: (ČE)
