NITRA. Chrenovský most iba z vlnitej lepenky postavil Andrej Matejov, študent Strednej priemyselnej školy stavebnej z Nitry. Dielom sa zapojil do siedmeho ročníka súťaže Stavby z vlnitej lepenky, ktorá je určená stredným školám zameraným na stavebníctvo. Do doteraz českej súťaže sa tento rok po prvý raz zapojili aj slovenské školy, celkovo medzi sebou zápolilo dvadsať českých a dvanásť slovenských škôl.
Vlnitá lepenka pritom bežne nie je materiálom, z ktorého by sa stavali konštrukcie. Používa sa ako ekologický obalový materiál, no organizátori súťaže chceli ukázať, že z nej dá spraviť aj niečo vizuálne krajšie ako len nejaké krabice.
Chrenovský most mal výraznejšiu mierku ako Apollo
Autori mohli z lepenky postaviť mosty zo svojho vlastného mesta či regiónu, alebo sa mohli pustiť do originálnej stavby podľa vlastného návrhu. Svoj most mali postaviť tak, aby sa vošiel na podstavu s rozmerom 1,5 x 1 meter.
„Konštrukcia tohto mosta je v mojom okolí najzaujímavejšia. Možno je nevýhodou menších miest, že nemajú toľko zaujímavých mostov. Diaľničné mosty, ktorých je v okolí dosť, nie sú zase vizuálne až tak známe,“ vysvetľuje Andrej Matejov dôvody, prečo mu do oka padol práve najnovší nitriansky most.
Študent uvažoval ešte nad mostom Apollo v Bratislave, podmienka regionálnej stavby ho ale zabrzdila. Nakoniec sa ukázalo, že jeho rozhodnutie malo jednu podstatnú výhodu. „Chrenovský most je menší, robil som ho v mierke 1:50, jeho rozmery sa mi na túto mierku dobre prispôsobovali. Ak by som robil Apollo, musel by som ísť na mierku 1:250 a pri tej mierke by sa nedali až tak zvýrazniť detaily architektúry,“ mieni Andrej Matejov.
Andrej Matejov pred skutočným Chrenovským mostom...
... a za modelom toho istého mosta, ktorý zhotovil z vlnitej lepenky.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Poničený mixér
Celý model Andrejovho mosta je z vlnitej lepenky – vrátane lán, čo most držia aj celého nábrežia. Z lepenky je aj trávnatá plocha, ktorá na rozdiel od vozovky pôsobí ako skutočný zatrávnený kopec - nerovno, hrboľato. „Na trávnatú plochu som obetoval mixér a lepenku som v ňom rozmixoval, aby pôsobila zaujímavejšie,“ pousmial sa budúcoročný maturant. Okrem lepenky používal Andrej už len farby, nožničky a lepidlo.
Pred začatím 'stavby' strávil aj s otcom celý deň vymeriavaním mosta, pokreslil pritom desiatky výkresov. „Najťažšie bolo dostať víziu. Na samotné vytvorenie mosta som mal dva mesiace, ale naozaj poctivej práce boli možno 2-3 týždne,“ povedal Andrej.
Andreja do súťaže vybrala jeho profesorka Katarína Rothmeierová. „Zdal sa mi šikovný, technicky aj manuálne zdatný, tak som si vytypovala jeho. Baví ho aj mechanika a viem o ňom, že si doma vyrobil terárium,“ povedala Andrejova učiteľka. Pripustila, že na súťaži mohli uspieť, ak by si vybrali veľkolepejší most, to ale nebolo ich cieľom. „Išlo mi o prepracovanie konštrukcie, neriešila som až tak architektonickú stránku,“ podotkla pedagogička.
Andrej Matejov strávil hodiny chodením po skutočnom moste. Meral jeho rozmery, aby z nich dokázal spraviť podľa mierky 1:50 papierovú maketu.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Veľká húpačka
Most študentovi rekonštrukcií a adaptácií budov poslúži aj v blízkej budúcnosti. Andrej svoje dielo rozvinie a pretaví ho do praktickej časti maturít, ktoré ho čakajú budúci rok. Šikovný študent plánuje pri mostoch ostať aj vo svojom profesnom živote, Andrej plánuje študovať dopravné stavby a statiku.
A čo si myslí o Chrenovskom moste človek, ktorý ho vymodeloval z kusov kartónu? „Na tie podmienky, ktoré tam sú, je most spravený najlepšie ako len byť môže. Nie je to most, ktorý by mal byť architektonickým dielom. Je ale zaujímavý tým, že je to jedna veľká húpačka. A tak to je aj na mojom modeli – statiku mosta držia laná, ktoré sú tiež z lepenky a ktoré most držia a vyvažujú.“
Z diela Andreja Matejova sa o rok stane podklad k jeho maturite.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
