Drotár spolu z ľuďmi zo štyroch kontinentov vyrobil srdce. Je vysoké 1,37 m, široké 1,11 m a váži vyše 11 kg. Chce ho darovať Slovensku.
NITRA. Dvojdňový tradičný jarmok v centre mesta ponúkol umelecké výrobky od výmyslu sveta. Mnohí z ľudových majstrov nielen predávali, ale priamo predvádzali svoje umenie a zručnosť.
Pozornosť svojím stánkom pútal Juraj Šerík, spolu s ďalšími štyrmi ho označil za najkrajší stánok primátor Jozef Dvonč, ktorý sa umelcovi podpísal do pamätnej knihy a venoval mu knižku o Nitre.
Pocta drotárskemu umeniu
Drotár z Čadce v Nitre predstavil 1,37 m vysoké, 1,11 m široké a vyše 11 kg vážiace drôtené srdce – Srdce pre Slovensko. Prednedávnom ho slávnostne odhalili a požehnali v Dlhom Poli pri Žiline, v rodisku umelcovho pradeda – svetoznámeho drotára Jozefa Holánika Bakeľa. Srdce je poctou jeho drotárskemu umeniu a drotárstvu vôbec. Pri jeho tvorbe spojilo ľudí dobrej vôle, ktorí takto zanechávajú odkaz generáciám po nás.
„V tomto srdci je kus symboliky. V roku 863 prišli na naše územie vierozvestci, presne o tisíc rokov neskôr sa narodil môj pradedo. V roku 1933 na poľnohospodárskej výstave v Nitre ako 70-ročný získal zlatú medailu za svoje drôtené výrobky. Mnohé ceny získal aj vo svete – tú najväčšiu v roku 1911 v Ríme. Klasické drotárstvo povýšil na umenie,“ hovorí jeho pravnuk Juraj Šerík.
„Nitra je prvým mestom, kde dokončené srdce prezentujeme. Potom sa s ním vydáme naprieč celým Slovenskom, po obciach a mestách, kde sme ho vlastne spolu s ľuďmi tvorili – bolo ich 1737 zo štyroch kontinentov. Každý sa nám zapísal do pamätného listu, na pamiatku dostali malé drôtené srdiečko.“
Začali drôtovať v maštali
Na srdci začali pracovať 14. júna 2012 v skanzene Vychylovka, neskôr s ním navštívili kultúrne podujatia v ďalších 35 mestách a obciach, projekt dokonca predstavili aj v Prahe. Drôtovali s nimi návštevníci slávností, celé rodiny, ale aj malé deti v základných školách, kde robil drotárske workshopy.
„Začali sme drôtovať vo veľmi skromných podmienkach – v maštali. To preto, že keď drotári v minulosti odchádzali za prácou do sveta, bolo pre nich mnohokrát veľkou poctou, keď mohli u niekoho prenocovať v maštali, a nie pod holým nebom,“ vysvetľuje Šerík.
„Srdce, ktoré sa zrejme zapíše aj do knihy rekordov Slovenska, chceme darovať našej vlasti. Naším zámerom je, aby bolo vystavené na Bratislavskom hrade. Podnikáme už pre to isté kroky, všetko je na dobrej ceste, takže verím, že sa nám to podarí.“
