Svojim dvom dcéram vymýšľala príbehy o zelenine a ľudkoch, čo žijú v bútľavých stromoch. Jej prvou však nie je kniha pre deti, ale román o životných osudoch slobodnej mamičky.
NITRA. Ku generácii súčasných úspešných nitrianskych spisovateliek sa nedávno pridala aj Zuzana Šedá. V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostáva jej prvotina Úteky.
Autorka je učiteľkou základnej školy v Čakajovciach, kde vyučuje slovenský jazyk, literatúru a dejepis. Jej čitateľská vášeň v kombinácii s touto aprobáciou sa stali výborným odrazovým mostíkom k jej vlastnej tvorbe.
Román spálila
Zuzana Šedá už od detstva veľmi rada čítala. Jej obľúbenými boli napríklad knihy Požičajovci idú do sveta či Pipi Dlhá pančucha. V tínedžerskom veku sa jej spoločníčkami stali Gričská čarodejnica, Angelika, knihy Dostojevského, Turgeneva, Tolstého i Sienkiewiczove historické romány. Je len pochopiteľné, že s týmito záujmami si vybrala štúdium slovenského jazyka, literatúry a histórie na UKF v Nitre.
„Na základnej škole som veľmi rada písala slohy a vymýšľala si rôzne príbehy. Ako 14-ročná som začala písať historický román zo života šľachticov, v ktorom sa miešali láska s dobrodružstvom. Už ho nemám, spálila som ho,“ priznáva autorka. „Počas vysokej školy som sa venovala hlavne písaniu básní. Neskôr som napísala aj rozhlasovú poviedku – poslala som ju do súťaže, no neuspela som.“
Musela zmeniť názov knihy
Potom nastala u Zuzany Šedej veľká pauza. K literárnej tvorbe sa vrátila až počas materskej dovolenky. Doma jej vtedy najviac chýbal kontakt s iným svetom, preto sa vrhla do písania. Začala poviedkami. A celkom úspešne. Vo vydavateľstve Tatran získala s troma poviedkami jedno 3. miesto, dve 5. miesta a cenu poroty. Jej prvou poviedkou uverejnenou na internete bol Chlapec od susedov.
„Svojim dvom dcéram – dnes 6-ročnej Sofii a 4-ročnej Simonke – som počas materskej za chodu vymýšľala rôzne príbehy a im sa veľmi páčili. Boli aj také netradičné, napríklad o zelenine. Asi rok som im rozprávala aj príhody o malých ľudkoch, ktorí bývajú v bútľavinách stromov. Dcéry ich na prechádzkach v lese dodnes hľadajú,“ smeje sa pani Zuzka. „Sama sa čudujem, prečo mi nenapadlo napísať prvú knižku práve pre deti. Ale čo nie je, môže byť.“
Po poviedkach a detských príbehoch si autorka povedala, že skúsi román. Na literárnom portáli Mám talent začala postupne uverejňovať jednotlivé kapitoly. Vtedy sa ešte volal Pod povrchom. „Mala som naň celkom dobré ohlasy od čitateľov. Vlani v jeseni ma oslovili zástupcovia Ikaru s tým, že sa rozhodli moju knihu vydať v edícii Príbehy z kabelky. Len som musela zmeniť názov – z dvoch navrhnutých si vybrali Úteky.“
Čerpala aj z vlastných skúseností
Názov knihy evokuje pointu celého jej príbehu. Je o úniku pred minulosťou. Hlavná hrdinka - vysokoškoláčka Tereza sa snaží zabudnúť na traumatizujúci zážitok. Zamilovala sa do spolužiaka Šimona, ktorý však venuje pozornosť aj iným dievčatám. Keď na to príde, je už neskoro... Bolesť zo sklamania by časom pominula, no vzťah nezostal bez následkov. Tereza je postavená pred vážne rozhodnutie. V ťažkých chvíľach jej pomáha Leo, spolubývajúci a zároveň priateľ z detstva. Paradoxne je aj takmer jediným spojením s minulosťou, pred ktorou sa Tereza snaží uniknúť. Leo pozná jej tajomstvo a tým je s ňou pevne zviazaný. Pomáha jej z pocitu povinnosti alebo ju miluje...?
„Kniha je realistická, zo života, opisuje lásku, ale skôr takú nešťastnú. Terezu, ktorá sa stane slobodnou matkou, som vytvorila ako mix viacerých reálnych postáv, sama o sebe nemá v živote skutočný predobraz,“ prezrádza o svojom debute autorka. „Hoci kniha nie je autobiografická, zakomponovala som do nej niektoré vlastné zážitky z tehotenstva a obdobia krátko po pôrode. Zdalo sa mi na škodu nedať do príbehu situácie a momenty, ktoré viem najlepšie opísať z vlastných skúseností.“
Zuzaninu knihu ako prvá čítala ešte v počítači jej sestra. „Mamina si na ňu zatiaľ nenašla čas, ale verím, že si ju prečíta,“ vraví Nitrianka. „Manžel tiež predtým rukopis nevidel, počkal si až teraz na vydanie knihy. Veľmi ma podporoval a veril mi, že budem úspešná a knihu mi vydajú. Zatiaľ čítal len moje poviedky. Jeho obľúbenými žánrami sú fantasy a detektívky.“
Rada by skúsila detektívku
Autorka je síce veľkou milovníčkou histórie, no ako vraví, na takto ladený román sa ešte necíti. Podľa jej slov by sa asi nevedela dostatočne vcítiť do myslenia historických postáv, navyše
treba preštudovať mnoho dejinného materiálu, aby spisovateľ vedel správne zasadiť do príbehu reálie doby a miesta.
„Láka ma však napísať román z medzivojnového obdobia 20. storočia. A chcela by som si vyskúšať aj detektívku, lebo rada motívy splietam a rozplietam,“ pousmiala sa. „V tomto smere veľmi obdivujem Umberta Eca, konšpirácie v jeho knihách sú podané úžasne. Mám veľmi rada knihy, ktoré ma nútia premýšľať a pátrať po nových informáciách.“
Nitrianka najradšej píše v noci. V kuchyni má svoj obľúbený kútik, kde ťuká do počítača. Keď jej zrazu napadne niečo zaujímavé, má vždy po ruke aj pero a papier. Krvopotne nevymýšľa, základnú dejovú líniu príbehu či románu už má vždy vopred načrtnutú, odvíja sa jej v hlave ako film.
„Hoci mám minulosť, súčasnosť i budúcnosť postáv dopredu premyslenú, zmeny nevylučujem. Aj v Útekoch som dodatočne vymyslela novú postavu. Hodila sa mi tam, pri nej lepšie vynikla istá charakterová vlastnosť hlavnej hrdinky,“ vysvetlila spisovateľka, ktorá už pracuje na ďalšej knihe. Ústrednými hrdinkami budú dve ženy. V príbehu sa bude prelínať minulosť so súčasnosťou a nebude chýbať ani malá detektívna zápletka.
Nitrianska autorka so svojou prvotinou Úteky.
