Z patinovaného plastbetónu vytvorila monumentálnu plastiku Zoborské listiny z roku 1111. Krášli prostredie pred Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada na Zobore.
NITRA. V Salóne Nitrianskej galérie si môžete zaspomínať na nitriansku sochárku a reštaurátorku Zuzanu Marciňovú– Hetminskú (1944 – 2002). Aktuálna výstava, ktorá potrvá do 11. augusta, je prierezom jej takmer 30-ročného umeleckého tvorivého úsilia. Jeho výsledkom sú desiatky prác nielen v mestskom prostredí Nitry, ale aj v iných slovenských mestách.
Dostala Pamätnú medailu mesta Nitry
Výstava podľa slov kurátorky Marty Hučkovej prezentuje diela s témou rodiny, so sakrálnou tematikou s filozoficko-estetickým podtextom a hudobnými námetmi.
„Tieto práce Zuzana Marciňová-Hetminská vytvorila prevažne z keramického materiálu, pričom biely porcelán im dodáva akúsi patetickosť. V stvárňovaných figurálnych kompozíciách kládla dôraz na metaforu, ktorá je nositeľom dynamiky. Stíšeným sochárskym gestom a využitím expresívnej línie tvaroslovia autorka dosiahla emotívne umocnenie motívu,“ konštatuje kurátorka.
Sochárka veľmi rada pracovala aj s kameninou a porcelánom, o čom svedčí mnoho plastík a figurálnych kompozícií. V jej bohatej tvorbe sú zastúpené tiež diela z bronzu. Jej práce skrášlili mnohé nitrianske budovy a sídliská v Nitre. Za svoju tvorbu, ktorú prezentovala na početných výstavách, získala viacero ocenení. V roku 1998 jej vtedajší primátor Vladimír Libant udelil Pamätnú medailu mesta Nitry.
„Okrem mnohých iných je sochárka aj autorkou monumentálnej plastiky Zoborské listiny z roku 1111, ktorú vytvorila v roku 1998 z patinovaného plastbetónu. Umiestnená je na Zobore pred Špecializovanou nemocnicou sv. Svorada,“ pokračuje Hučková.
„Reštaurovala aj cenné historické olejomaľby a drevorezby sakrálneho charakteru. Zuzanina diplomová práca z odboru reštaurovania Madona z Ďapaloviec – Ďapalovská Madona, ktorú prezentovali na výstave Gotika v Slovenskej národnej galérii, sa stala súčasťou zbierkového fondu SNG v Bratislave. Pre mestský úrad v Nitre v rokoch 1990/91 spracovala odborný Súpis sochárskych pamiatok na území mesta Nitry a okolia. V predchádzajúcom výskume upozornila na stav a spôsob rekonštrukcie sôch pôvodne umiestnených pred kostolom sv. Ladislava. Navrhla riešenie tohto súboru študentmi Katedry reštaurovania VŠVU pod vedením Vladimíra Plekanca. Zaslúžila sa tiež o záchranu sochy Pieta, pôvodne umiestnenej na Vŕšku. Reštaurovala akvizície Nitrianskej galérie v Nitre a Galérie umenia v Nových Zámkoch.“
V závere svojho života sa venovala téme brán v rôznych variantoch a hľadala pre ne adekvátnu formu. Brána znamenala pre ňu slobodu ducha, voľnosti a prienik do sfér nekonečného univerza.
Viera, empatia a rešpekt
Akademická sochárka Zuzana Marciňová-Hetminská sa narodila v roku 1944 v Nových Zámkoch, no celý svoj tvorivý život prežila v Nitre. Na výtvarnú scénu vstúpila po ukončení VŠVU v roku 1973. Predtým študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Ešte v roku 1971 sa vydala za akademického sochára Milana Marciňu, prvú samostatnú výstavu mali manželia v roku 1975 v Komárne.
„Tvorbou, rovnako ako celým životom autorky, sa niesla úprimná viera, empatia, úcta a rešpekt voči iným ľuďom a názorom. Pevný základ jej k tomu poskytlo vnútorne vžité Desatoro zdedené od rodičov,“ hovorí opäť Hučková.
„Inšpirovalo ju všetko, čo symbolizovalo kolobeh, rast, vývoj, harmóniu. A všetky tieto atribúty sa odrážali v jej skicách, reliéfoch a plastikách. Táto spomienková výstava je inštalovaná pri príležitosti 11. výročia úmrtia umelkyne. Jej komorná a monumentálna tvorba sa nečakane uzavrela 4. júla 2002, v čase, keď autorka v sebe niesla ešte množstvo námetov a plánov, ktoré však už nestihla zrealizovať a vtlačiť im svoje autorské signum laudis.“
Pri diele Zuzany Marciňovej-Hetminskej jej manžel - sochár Milan Marciňa a kurátorka výstavy Marta Hučková. FOTO: MARTIN DANIŠ
Autor: če
