V prvom rozsudku dostal Milan Vigláš 6,5 roka nepodmienečne, v druhom dvojročný podmienečný trest. Horšie to už byť nemôže.
NITRA. V poradí už tretí rozsudok vynesie krajský súd v prípade Milana Vigláša, exriaditeľa okresného úradu práce. Prvé dva zrušil Najvyšší súd.
Dokazovanie je už skončené, zostáva vypočuť len znalca. Pojednávanie sa malo konať v júli, obhajca sa však ospravedlnil. Súd určil nový termín na september.
Obžalovaný žije v Írsku, so senátom ale komunikuje. Súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Trest už zvýšiť nemôžu
Milan Vigláš je obžalovaný z návodu k trestnému činu podvodu a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Podľa obžaloby pomohol ľuďom dostať sa k podpore v nezamestnanosti, na ktorú by nemali nárok. Na tento účel založil po odchode z úradu práce, ktorému šéfoval, agentúru.
Prvý rozsudok vyniesol krajský súd v roku 2007. Vigláša odsúdil na 6,5 roka odňatia slobody. Uložil mu tiež peňažný trest 100-tisíc korún a trojročný zákaz vykonávať podnikateľskú činnosť.
Najvyšší súd prvý rozsudok zrušil, ďalší vyniesol krajský súd v novembri 2011. Vigláša odsúdil na dva roky podmienečne so skúšobnou lehotou tri roky a uložil mu peňažný trest 3300 eur. Potvrdil nám to predseda senátu Stanislav Libant. Dodal, že trest znížili vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania skutku.
Špeciálny prokurátor, ktorý prípad dozoruje, bol s verdiktom spokojný, neodvolal sa - na rozdiel od obžalovaného, ktorý trvá na svojej nevine.
Najvyšší súd aj tento rozsudok zrušil. Okrem iného žiada doplniť znalecký posudok a vypočuť znalca k výške spôsobenej škody. Spis sa vrátil na krajský súd v januári tohto roka. Nové dokazovanie je už skončené, zostáva vypočuť len spomínaného znalca.
Ak Vigláša opäť uznajú vinným, trest mu už v porovnaní s druhým rozsudkom zvýšiť nemôžu, pretože sa prokurátor neodvolal.
Legislatívna diera
Milan Vigláš založil v roku 1996 Slovenskú agentúru pre pomoc a podporu. Sídlila na Nábreží mládeže 1, v budove úradu práce.
Agentúra uzavrela krátkodobé pracovné zmluvy s takmer tristo ľuďmi, odviedla za nich aj príspevky na poistenie v nezamestnanosti. To bolo podľa vtedajšieho zákona podstatné pre priznanie nároku na podporu.
Legislatíva neurčovala, aká dĺžka zamestnania je potrebná. Vigláš otvorene hovoril, že využíva legislatívnu dieru, ktorú dovtedy využívali len vyvolení. Vydal aj príručku Z kuchyne úradu práce.
Polícia, ktorá preverovala činnosť agentúry, dospela k záveru, že zákon porušený nebol. Vigláša obvinili až o tri roky neskôr, v roku 1999. Údajne sa vtedy o prípad osobne zaujímal minister práce.
Rozpory vo výpovediach
Podľa obžaloby nebol účelom pracovných zmlúv, ktoré Vigláš uzatváral s absolventmi, vznik reálneho pracovného pomeru, „ale uvedenie úradov práce do omylu tak, aby bola vyplácaná podpora v nezamestnanosti osobám, ktoré na ňu v tom čase nemali nárok“.
Súd v rozsudku z roku 2007 konštatoval, že klienti agentúry museli „pod zámienkou školenia vyplatiť sumu od 3500 do 5500 Sk, ktorú určil obžalovaný v závislosti podľa toho, akú výšku mesačnej mzdy v rozmedzí od 8000 do 14 500 Sk danému uchádzačovi uviedol do pracovnej zmluvy. Následne týmto osobám vypracoval potrebnú dokumentáciu preukazujúcu krátkodobý pracovný pomer a výplatu mzdy, ku ktorej však v skutočnosti nedošlo“.
Na základe dokladov z agentúry požiadali uvedené osoby o podporu. Ako absolventi škôl by na ňu mali nárok až po šiestich mesiacoch a bola by vypočítaná len z minimálnej mzdy.
Najvyšší súd prvý rozsudok zrušil, pretože našiel vo viacerých výpovediach rozpory. Niektorí svedkovia tvrdili, že pre agentúru nepracovali a ich pracovný pomer bol len fiktívny - na druhej strane však povedali, že pre agentúru napríklad roznášali letáky.
Podpory vrátili len niektorí
Milan Vigláš v záverečnej reči v roku 2007 poukázal na motív svojho konania: „Ako bývalý pracovník úradu práce som sa stretol mnohokrát vo svojej praxi s tým, že uchádzačom o zamestnanie boli nezákonným spôsobom, doslova porušením zákona upierané ich zákonné práva.“
Paradoxom je, že niektorých absolventov do jeho agentúry posielali priamo z úradu práce. Tvrdia to viacerí klienti. „Mňa do Viglášovej agentúry poslala pracovníčka úradu práce. Mal som osemnásť rokov, netušil som, že ide o niečo nelegálne. Nakoniec som podporu musel vrátiť a ešte mám aj záznam v registri,“ tvrdí Karol.
Približne stovka z tristo klientov agentúry však políciu ani úrad práce nikdy nezajímala, neboli stíhaní a peniaze od nich nikto nepýtal.
Na súde napríklad vypovedala žena z Nových Zámkov, ktorá potvrdila, že podporu vrátiť nemusela a nikdy nebola vyšetrovaná. Povedala, že pre agentúru pracovala - ponúkala do stánkov brožúrky Z kuchyne úradu práce. Na otázku, prečo podpísala prevzatie mzdy, keď ju nedostala, odpovedala: „Keby som to nepodpísala, nemala by som nárok na podporu. Kto by ma živil?“
