Rukami Rudolfa Dulaja prešli všelijaké možné tvory. Z tých miniatúrnych preparoval blchy, roztoče a kliešte, k najväčším exponátom, ktoré vytvoril, patrí zubor.
NITRA. Budúci život mnohých ľudí často predurčia ich záľuby a lásky z ranej mladosti. Príkladom je aj Rudolf Dulaj, ktorý je od roku 1976 dlhoročným technikom - preparátorom v Ponitrianskom múzeu.
Už ako dieťa miloval prírodu, najmä zvieratá. Videl v nich dokonalé dielo stvoriteľa, ktoré si želal zachovať. Azda aj preto sa jeho sen stať sa zverolekárom nakoniec zmenil – z chovateľa zvierat sa stal ich preparátorom.
Dingovia museli preč, zavýjali
Zvieratá Rudolfa Dulaja bavili už odmala. Jeho prvým obľúbencom bol nemecký ovčiak Blesk, ktorého otec - podplukovník - doniesol ako „vyslúžilca“ od vojakov pohraničnej stráže. Starý psík s perfektným rodokmeňom sa stal miláčikom rodiny.
„S partiou kamarátov sme mali podrobne zmapovaný „náš revír“ v okolí zoborského jazierka. Tu aj v dražovskom potoku sme poznali každú rybu či obojživelníka. Čo sme chytili, sme väčšinou pustili späť do vody. Karasy z potoka sme neraz premiestňovali do jazierka pod zoborskými kasárňami,“ hovorí Rudolf Dulaj, ktorý vyrastal v poštárskej kolónii domov na Zobore.
Takto vychystaný chodil mladý milovník prírody aj s priateľmi pozorovať vtáky na vrábeľský rybník.
FOTO: ARCHÍV R. D.
„Spolu s kamarátom Julom Karabinošom sme vedeli, kde hniezdi konôpka či kanárik poľný, zapisovali sme si znášku vajec. Mal som holuby – asi 40 párov, kavky i hrdličky, boli také prítulné, že za mnou leteli aj do školy. Choval som líšku a dokonca aj psy dingo, ktoré som ako mláďatá dostal z cirkusu. Neskôr sme ich museli dať preč – ako prirodzení lovci boli pri prechádzkach neudržateľní, unavovalo nás aj ich zavýjanie. Keď bola ešte pod Zoborom katedra genetiky a hydinárstva VŠP, celé prázdniny som tam chodieval kŕmiť malé zajačiky. Docenti Zelník a Granát tu vyšľachtili plemeno nitrianskeho králika – bieleho s hnedými ušami. Chov exotických vtákov nám zas priblížil Rudolf Valenčík z tejto katedry.“
Rudolf Dulaj (vpravo) v cirkuse so svojím priateľom - drezérom Františkom Strnadom (vľavo ).
FOTO: ARCHÍV R. D.
Hmyz najprv do smrtičiek
Ako 15 – 16-ročný tínedžer sa Rudolf začal zaujímať aj o kulturistiku. Spolu s kulturistom, drezérom šeliem a hviezdou cirkusov Františkom Strnadom si v Krškanoch založili zookútik. Začínali s koňmi, kozami, neskôr pribudli norky, fretky a nutrie. Ich kože predávali, aby mali aj na chov exotických zvierat. Zookútik sa tak rozrástol o pumy, jaguáre, tigre, levy, lamy či medvede. „Fero Strnad pri drezúre a chove šeliem vytrval dodnes. Hoci ja už nie, stále spolupracujeme, keď je príležitosť,“ podotkol milovník zvierat.
Nitran vyštudoval Strednú priemyselnú školu technickú na Šindolke. Neskôr si urobil preparátorský kurz v opavskom múzeu, zdokonaľoval sa aj v kurze v pražskej Dipre. Od chovu zvierat sa teda postupne preorientoval na ich preparáciu, spracovanie a výrobu koží.
Začínal s preparáciou hmyzu – pre seba i pre iných do ich zbierok. Preparoval motýle, chrobáky, húsenice, dokonca aj blchy, roztoče a kliešte – pod mikroskopom. Uchovávanie tiel takýchto drobných živočíchov má svoje špecifiká.
„Hmyz sa najprv jemnou, dlhou ihlou pripne na napinák a rozloží sa tak, ako by mal po vyschnutí vyzerať. Niektoré druhy, ktoré majú vo vnútri tela „dužinu“, najprv ponáram do liehu, aby vyschli, napríklad húsenice. Na motýle existujú špeciálne napínadlá. V strede je otvor na telíčko a krídla sa pripevnia priesvitným celuloidom, cez ktorý sa hmyz upevní špendlíkmi,“ hovorí Dulaj. „Vypreparovaný hmyz sa potom s popiskami uloží do entomologickej škatule. Pred preparovaním hmyz, samozrejme, usmrtím. Existujú na to „smrtičky“, kde sú chloroformom napustené piliny alebo papier.“
Zebra, žirafa aj slon
K najväčším živočíchom, aké Rudolf Dulaj preparoval, patrí zubor. Teraz je exponátom Ponitrianskeho múzea, spolu s malým zubríkom, ktorého ako uhynuté mláďa dostali z firmy Preparatórium v Žiari nad Hronom.
So svojím najväčším dielom -zubrom hrivnatým.
FOTO: (ČE)
„Väčšina zvierat v našom múzeu – zhruba 150 kusov – prešla mojimi rukami. Niektoré sme do zbierok múzea získali cez nákupné komisie – napríklad orla skalného. Starám sa o všetky preparáty tak, aby v relatívne dobrom stave vydržali čo najdlhšie. Tento skaliar pestrý má napríklad až 150 rokov, orol o 50 menej,“ ukazuje odborník a s úsmevom pokračuje: „Pod ošetrovaním exponátov nemyslím utieranie prachu. Raz za istý čas robím dezinsekciu aj dezinfekciu.“
Rudolf Dulaj preparoval zvieratá pre zbierky Ponitrianskeho múzea, ale aj iných slovenských múzeí, pre kamarátov a, samozrejme, aj pre seba. Vo svojej domácej zbierke má najmä motýle, hmyz, vtáky a vysokú zver. Pre iných ľudovo povedané „vypchával“ aj exotické živočíchy. „Boli to najmä africké antilopy - oryx, kudu, ďalej byvoly, svine bradavičnaté, robil som aj leva – ale len kožu s hlavou. Kamarátovi v múzeu v Klenči pod Radhoštěm som pomáhal s preparovaním žirafy, zebry a slona.“
V zubrovi je železo i drevo
Podľa jeho slov musí byť dobrý preparátor sčasti maliarom, sochárom aj krajčírom. Musí mať šikovné ruky a v oku stavbu a proporcie tela, aby exponát vyzeral čo najprirodzenejšie. „Veľa ľudí si myslí, že sa pri práci hrabem vo vnútornostiach a podobne. Nie je to tak. Urobím si rez od prsnej kosti až po análny otvor a postupne oddelím od kože mäso spolu s kosťami, šľachami a všetkou mastnotou. V niektorých prípadoch kosť nechávam - napríklad v chvoste zvierat. Do častí, kde sa mäso nedá úplne odstrániť, vstreknem injekciou formaldehyd,“ popisuje Dulaj svoju prácu.
„Novú kostru a telo pre vypreparovanú kožu, upravenú chemikáliami, aby nestvrdla, tvorí polyuretánová pena, polystyrén a stružliny. Do nôh a hlavy dám drôty, aby bolo telo pevné. U vtákov svaly vyformujem napríklad kúdeľou. U veľkého zubra som musel postupovať veľmi precízne, aby sa mi neskôr „nezrútil“. Kostru som pozváral z roxorového železa a pridal drevené laty. Využil som sadrové odliatky, pletivo aj jutovinu.“
Ako skúsený odborník pridal preparátor radu pre domáce ošetrenie a uskladnenie kožuchov mimo sezóny. Veľmi účinné a ekologické je v PVC vreci zapáliť sírový knôt, nechať vyhorieť a do tohto dymu na 24 hodín kožuch vzduchotesne uložiť. Potom vyvesiť a vyvetrať. Zaručene sa do neho nechytia mole ani roztoče.
Strieľa imaginárne
Nitriansky preparátor je aj poľovníkom – už 35 rokov. Za tie roky však neulovil veľa zvierat. Ako vraví, nedovolí mu to láska k prírode. „Veľakrát strieľam imaginárne. Zviera mám na muške, pozerám naň cez puškohľad a potiahnem spúšť, zbraň mám však zaistenú,“ prezrádza Rudolf Dulaj. Za takýmito úlovkami ani nemusí chodiť ďaleko. V našich revíroch je dosť jeleňov, srncov, diviakov či muflónov, ktorým Nitran rád daruje život. Dolu v Tribečskom pohorí sa objavuje aj zver, ktorá sa kedysi vyskytovala len vo vyšších polohách.
„Viem, že vlka zastrelili v Kostoľanoch pod Tribečom aj v Dražovciach, kde videli už aj medveďa. Rysa dokonca ulovili na Zobore,“ dodal Rudolf Dulaj.
Preparátor s majestátnym muflónom.
FOTKY: ARCHÍV R. D.
Nitran so srncom - tzv. parochniarom, ktorý má parožie potiahnuté srstnatým lykom. Je to dôsledok poranenia pohlavných orgánov,
preto takéto srnce bývajú neplodné.
FOTO: (ČE)
Rudolf Dulaj preparuje zvieratá aj pre iné múzeá.
FOTO: ARCHÍV R. D.
Asi 150 zvierat v Ponitrianskom múzeu preparoval Rudolf Dulaj.
FOTKY: (ČE)
