ŠAĽA. Richard Mihalovič sa po minuloročnej cyklotúre z Bratislavy do Paríža, ktorú absolvoval so svojou priateľkou za 22 dní, rozhodol, že v tomto roku si prejde na bicykli Slovensko. Cesta od západu až po najvýchodnejší bod Slovenska Novú Sedlicu mu trvala necelý týždeň.
Spacák nepoužil
Richard vyštartoval zo Šale najprv do Patiniec, k najjužnejšiemu bodu Slovenska. „Na cestu som vyštartoval práve v čase, keď boli záplavy v plnom prúde, o čom som sa presvedčil hneď v prvý deň cesty. Ako som zistil, niektoré cesty, cez ktoré ma nasmerovala navigácia, boli zatopené a musel som hľadať alternatívne trasy. Ponaučenie: navigácia je super vec, ale nevie nič o záplavách,“ začína svoj príbeh Richard s úsmevom.
Keďže ho takmer každý deň zastihla búrka, rozhodol sa, že radšej bude spávať „pod strechou“. Pribalený spacák nakoniec teda vôbec nepoužil.
„Keď som pred cestou plánoval trasu, vyberal som si mestá, cez ktoré chcem ísť. Čoskoro som však zistil, že trasu budem musieť prispôsobiť mestám, kde sa bude dať zohnať ubytovanie. Čo často znamenalo odkloniť sa od naplánovanej trasy aj o niekoľko kilometrov.“
S hľadaním ubytovania mal však problém. Nepodarilo sa mu nájsť žiadny portál alebo mobilnú aplikáciu, ktorá by umožňovala jednoducho vyhľadávať a rezervovať ubytovanie.
„Takže nakoniec mi musela pomáhať „priateľka na telefóne”, ktorá hľadala na Googli ubytovanie a následne obvolávala jednotlivé ponuky,“ vraví Šaľan.
Nadsvetelná rýchlosť
Kým sa dostal do Novej Sedlice, prespal v Patinciach, Dudinciach, Veľkom Krtíši, Tornali, Košiciach, Snine a Novej Sedlici. Niekde mu dokonca odporučili, aby si bicykel radšej zobral priamo na izbu.
„Väčšinou sa mi išlo celkom dobre, ale občas začalo prituhovať. Miestami zlá infraštruktúra a arogantní vodiči prispeli k tomu, že radosť z jazdy bola preč a občas to bol boj o holý život,“ vraví.
„Raz sa mi stalo, že som to ledva dobicykloval na veľký kopec a už som si hovoril, že si musím odpočinúť, lebo už vôbec nevládzem. Videl som, že sa v okolí pasú kozy a v tráve ležali také maličké psy. Tie sa po mne rozbehli a začali štekať. Zrazu vybehli ďalšie, ktoré boli ako menší medveď. Ani neviem, odkiaľ som nabral toľko energie, že som snáď vyvinul nadsvetelnú rýchlosť. Aspoň bača sa dobre pobavil, keď som ho zahliadol.“
Pôvodne mal Richard odbicyklovať aj naspäť. Plán však zrušil, keďže sa na cestách necítil bezpečne. Z Novej Sedlice dorazil po 9 hodinách a vy-striedaní 3 vlakov domov. „Slovensko je krásna krajina, ale na cyklistov zatiaľ veľmi nemyslí,“ uzatvára dobrodruh.
